Pápež katolíckym lekárom: Chorý človek nie je pokazený stroj

Zuzana Klimanová – Vatikán

Členovia Medzinárodnej federácie združení katolíckych lekárov prišli do Vatikánu tesne pred začatím ich kongresu, ktorého 25. ročník sa uskutoční od 30. mája do 2. júna v Záhrebe. Jeho téma znie: „Posvätnosť života a lekárska profesia, od Humanae vitae k Laudato si´“.

Cirkev je za život - uplatniť evanjeliové princípy v medicínskej praxi

Svätý Otec v príhovore pripomenul poslanie katolíckych lekárov:  

„Vaša kvalifikácia „katolíckych lekárov“ vás zaväzuje k permanentnej duchovnej, morálnej a bioetickej formácii s cieľom uplatniť evanjeliové princípy v medicínskej praxi, počínajúc vzťahom lekár-pacient, vedúc až po misionársku činnosť pre zlepšenie podmienok zdravia národov na perifériách sveta.

Vaše dielo je osobitnou formou ľudskej solidarity a kresťanského svedectva - veď vaša práca je obohatená o ducha viery. A je dôležité, aby sa vaše združenia angažovali v osvete študentov medicíny a mladých lekárov vedúc ich k týmto princípom, zapájajúc ich do aktivít združení.

Katolícka totožnosť neohrozuje vašu spoluprácu s tými, ktorí v odlišnej náboženskej perspektíve či bez osobitného vyznania uznávajú dôstojnosť a znamenitosť ľudskej osoby za kritérium svojej činnosti. Cirkev je za život a jej starosťou je, aby v realite konkrétnej existencie nebolo nič proti životu, akokoľvek by bol slabý či bezbranný, ako ešte nevyvinutý či neveľmi pokročilý.

Byť katolíckymi lekármi teda znamená cítiť sa byť zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí z viery a zo spoločenstva s Cirkvou prijímajú impulz k čoraz väčšej zrelosti vo svojej profesionálnej i kresťanskej formácii, k  neúnavnej  oddanosti, k neuhasiteľnej potrebe skúmať a prenikať do zákonitostí prírody, aby lepšie slúžili životu (porov. Pavol VI. Encykl. Humanae vitae, 24).“

Chorý človek nie je pokazený stroj, ktorý treba opraviť

Pápež František vyzdvihol vernosť združení katolíckych lekárov učeniu Katolíckej cirkvi v oblasti medicíny, ich angažovanosť v ochrane života od počatia až po jeho prirodzený koniec:

„Táto vernosť si vyžadovala a vyžaduje námahu a ťažkosti, ktoré v osobitných okolnostiach môžu chcieť veľa odvahy. Pokračujte na tejto ceste s pokojom a odhodlanosťou, sprevádzajúc vyjadrenia Magistéria v  medicínskej oblasti so zodpovedným uvedomovaním si ich morálnych dopadov.

Veď ani oblasť medicíny a zdravotníctva nebola ušetrená od napredovania technokratickej kultúrnej paradigmy, od klaňania sa neobmedzenej ľudskej moci a od praktického relativizmu, v ktorom sa všetko stáva irelevantným, ak to neslúži vlastným záujmom (porov. encyklika Laudato si´).“

„Zoči-voči tejto situácii ste povolaní potvrdiť ústredné miesto chorého ako osoby a jeho dôstojnosť s jeho neodňateľnými právami, v prvom rade právom na život. Treba sa stavať proti tendencii zdegradovať chorého človeka na stroj, ktorý treba opraviť bez rešpektu voči morálnym princípom a vykorisťovať tých najslabších skartovaním toho, čo nekorešponduje s ideológiou výkonnosti a zisku. Obrana personálnej dimenzie chorého je nevyhnutná pre humanizáciu medicíny, a to aj v zmysle „ekológie človeka“.

Nech je vašou starosťou angažovať sa vo vašich krajinách a na medzinárodnej úrovni, vystupujúc v špecializovaných prostrediach, avšak aj v diskusiách týkajúcich sa zákonodarstva v citlivých etických témach, ako napríklad prerušenie tehotenstva, koniec života a genetická medicína. Nech vaša starostlivosť nechýba ani pri obrane slobody svedomia - lekárov a všetkých zdravotníckych pracovníkov. Je neprípustné, aby sa vaša úloha zredukovala na jednoduchých vykonávateľov vôle chorého alebo požiadaviek zdravotného systému, v ktorom pracujete.“