Beta verzia

Cerca

VaticanNews
Pápež František počas generálnej audiencie Pápež František počas generálnej audiencie  (Vatican Media)

Katechézy o krste: 5. Znovuzrodenie

Plné znenie katechézy pápeža Františka pri generálnej audiencii 9. mája 2018

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Katechéza o sviatosti krstu nás dnes vedie k tomu, aby sme hovorili o svätom kúpeli sprevádzanom vzývaním Najsvätejšej Trojice, čiže o centrálnom obrade, ktorý vlastne „krstí“, čiže ponára, do Kristovho veľkonočného tajomstva (porov. Katechizmus katolíckej cirkvi – KKC, 1239). Zmysel tohto gesta pripomína svätý Pavol kresťanom Ríma, keď sa najprv pýta: «Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení?» a potom odpovedá: «Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom» (Rim 6,3-4). Krst nám otvára dvere k životu zmŕtvychvstania, nie k svetskému životu. K životu podľa Ježiša. 

Krstiteľnica je miestom, v ktorom sa uskutočňuje Pascha spolu s Kristom! Starý človek je pochovaný spolu s jeho klamnými žiadosťami (porov. Ef 4,22), aby sa znovuzrodil ako nové stvorenie; skutočne – staré sa pominulo a nastalo nové (porov. 2 Kor 5,17). V Katechézach pripisovaných sv. Cyrilovi Jeruzalemskému sa takto novopokrsteným vysvetľuje to, čo sa s nimi udialo vo vodách krstu. Toto vysvetlenie sv. Cyrila je veľmi pekné: «V tom istom momente ste umreli a zrodili sa, a tá istá blahodarná vlna sa pre vás stala zároveň hrobom i matkou» (č. 20, Mystagogika 2, 4-6: PG 33, 1079-1082).

Znovuzrodenie nového človeka si vyžaduje, aby sa až na prach zredukoval človek skazený hriechom. Obrazy hrobumaterského lona odvolávajúce sa na prameň sú naozaj veľmi výrazné, aby vyjadrili veľkosť toho, čo sa deje prostredníctvom jednoduchých úkonov krstu. Rád citujem nápis, ktorý sa nachádza v starobylom rímskom Lateránskom baptistériu, kde je v latinčine tento výraz pripisovaný pápežovi Sixtovi III.: «Matka Cirkev ako panna rodí prostredníctvom vody deti, splodené Božím dychom. Tí, čo ste znovuzrodení z tohto prameňa, dúfajte v nebeské kráľovstvo» (Virgineo fetu genitrix Ecclesia natos / quos spirante Deo concipit amne parit. / Caelorum regnum sperate hoc fonte renati.) Je to pekné: Cirkev, ktorá nám dáva sa znovuzrodiť, Cirkev, ktorá je lonom, je našou matkou prostredníctvom krstu. 

Ak nás naši rodičia zrodili k pozemskému životu, Cirkev nás znovuzrodila k večnému životu pri krste. Stali sme sa synmi v jeho Synovi Ježišovi (porov. Rim 8,15; Gal 4, 5-7). Aj nad každým z nás, znovuzrodených z vody a z Ducha Svätého, nebeský Otec dáva zaznieť s nekonečnou láskou jeho hlas, ktorý hovorí: „Ty si môj milovaný syn“ (porov. Mt 3,17). Tento otcovský hlas, nevnímateľný uchom, avšak dobre počuteľný srdcom toho, kto verí, nás sprevádza po celý život, a to bez toho, aby nás niekedy opustil.

Počas celého života nám Otec hovorí: „Ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaná dcéra“. Boh nás veľmi miluje, ako Otec, a nenecháva nás osamote – a to od chvíle krstu. Znovuzrodenými deťmi Boha sme navždy! Veď krst sa neopakuje, pretože vtláča človekovi nezmazateľný duchovný znak (pečať, charakter): «Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje krstu prinášať ovocie spásy» (KKC, 1272).

Znak krstu sa nikdy nestratí! - „Otče, ak sa však človek stane zločincom, jedným z tých najneslávnejších, čo zabíjajú ľudí, čo páchajú bezprávie, táto pečať zmizne?“ - Nie. Ten človek, ktorý je Božím synom, koná tieto veci na vlastnú hanbu, no pečať nezmizne. Aj naďalej je Božím synom, ktorý ide proti Bohu, avšak Boh nikdy nezapiera svoje deti. Pochopili ste túto vec? Boh nikdy nezaprie svoje deti. Zopakujeme to spoločne? „Boh nikdy nezapiera svoje deti“. Hlasnejšie, lebo som dobre nerozumel! „Boh nikdy nezaprie svoje deti“. Tak je to správne.

Pokrstení, ktorí sú včlenení do Kristovho tela prostredníctvom krstu, sa teda pripodobňujú jemu - «prvorodenému medzi mnohými bratmi» (Rim 8,29). Prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého krst očisťuje, posväcuje, ospravodlivuje, aby v Kristovi vytvoril z mnohých jediné telo (porov. 1 Kor 6,11; 12,13). Vyjadruje to pomazanie krizmou, «ktoré je znamením kráľovského kňazstva pokrsteného človeka a jeho včlenenia do spoločenstva Božieho ľudu» (Obrad krstu detí, Úvod, č. 18,3).

Preto kňaz pomazáva svätou krizmou hlavu každého pokrsteného, po tom, ako vyslovil tieto slová vysvetľujúce význam: «Sám Boh vás zasväcuje krizmou spásy, aby ste ako začlenení do Krista, kňaza, kráľa a proroka, boli vždy údmi jeho tela pre večný život» (tamtiež, č. 71).

Bratia a sestry, toto je celé kresťanské povolanie: žiť zjednotení s Kristom vo svätej Cirkvi, účastní na samotnom zasvätení, aby sme v tomto svete vykonávali rovnaké poslanie, prinášajúc ovocie, ktoré trvá naveky. Veď celý Boží ľud vedený jediným Duchom sa zúčastňuje na funkciách Ježiša Krista – „Kňaza, Kráľa a Proroka“, a nesie zodpovednosť za poslanie a službu, ktoré z nich vyplývajú (porov. KKC, 783-786). Čo to znamená zúčastňovať sa na kráľovskom a prorockom kňazstve Krista? Znamená to urobiť zo seba Bohu milú obetu (porov. Rim 12,1), vydávajúc o ňom svedectvo životom podľa viery a lásky (porov. Lumen gentium, 12), dávajúc ho do služby druhým, podľa príkladu Pána Ježiša (porov. Mt 20, 25-28; Jn 13,13-17). Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

09 mája 2018, 14:20