Ranná homília: Prosme o milosť hanbiť sa za hriechy

Miroslava Holubíková - Vatikán

Od pondelka 9. marca Svätý Otec František slúži v priamom prenose sväté omše o 7.00 v kaplnke Domu sv. Marty, aby preukázal každodennú blízkosť všetkým, ktorí trpia epidémiou koronavírusu v Taliansku i vo svete. Vzhľadom na opatrenia prevencie nie sú v týchto dňoch v kaplnke prítomné skupiny veriacich z rímskych farností, iba niekoľko domácich obyvateľov Domu sv. Marty a televízny štáb.

V homílii dnešnej svätej omše Svätý Otec vychádzal z liturgických čítaní pondelka Druhého pôstneho týždňa. Hovoril o potrebe spoznať v sebe hriešnika, ako to pripomína prorok Daniel v prvom liturgickom čítaní (Dan 9,4b-10).

„Prvé čítanie z proroka Daniela je vyznaním hriechov. Ľud si priznáva, že zhrešil... «Zhrešili sme, konali sme ničomne a žili bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od tvojich nariadení a od tvojich ustanovení. Neposlúchali sme tvojich sluhov, prorokov, ktorí v tvojom mene hovorili k našim kráľom, našim kniežatám, našim otcom i všetkému ľudu krajiny.» Ide tu o vyznanie hriechov, uznanie toho, že sme zhrešili.“

Pápež ďalej vysvetlil, ako sa treba správne pripraviť na prijatie sviatosti zmierenia. Pri svätej spovedi totiž nejde iba o nejaký „zoznam vecí, ktoré som urobil zle“, ktorý „zostane len v hlave“:

„Keď sa pripravujeme prijať sviatosť zmierenia, musíme urobiť to, čo sa nazýva spytovanie svedomia a pred Bohom vidieť to, čo som vykonal: zhrešil som. Rozpoznať a uznať si hriech. Ale toto rozpoznanie hriechu nemôže byť len urobením si zoznamu hriechov rozumovým spôsobom, povedať si „zhrešil som“, potom to poviem otcovi a otec mi odpustí.  [...] Toto by ostávalo len v hlave. Skutočné vyznanie hriechov musí zostať v srdci.

Ísť sa vyspovedať nie je iba povedať kňazovi tento zoznam, urobil som toto, toto a toto... a potom idem preč, je mi odpustené. Chce to o krok viac, ktorým je vyznanie našich bied, ale od srdca; čiže tak, aby mi ten zoznam, ktorý som si urobil o zlých veciach, zostúpil do srdca. A takto to robí Daniel, prorok: «Tebe, Pane, pristane spravodlivosť a nám zahanbená tvár».“

Ako pokračoval Svätý Otec, keď rozpoznáme svoj hriech,

prichádza nám tento pocit hanby:

„Hanbím sa, že som to urobil. Prosíme Ťa o odpustenie s hanbou. A hanba za naše hriechy je milosťou, musíme o ňu prosiť: Pane, daj mi cítiť hanbu“. Ak niekto stratil hanbu, stráca morálnu autoritu, stráca rešpekt u druhých. Je to nehanebník. To isté sa deje voči Bohu: Hanba nám. Tebe spravodlivosť, a nám zahanbenie.“

Prorok Daniel v texte hovorí najprv o Božej „spravodlivosti“, no ďalej už o jeho „milosrdenstve“, vysvetlil v závere homílie pápež František:

„Keď nemáme len spomienku, len záznam hriechov, ktoré sme vykonali, ale aj pocit hanby, toto sa dotýka srdca Boha a on odpovedá milosrdenstvom. [...] Prosme dnes o milosť hanby: hanbiť sa za naše hriechy. Nech nám všetkým Pán udelí túto milosť.“