Ranná homília: Diabol má dvojaký štýl - zvádzanie i zúrivosť

V homílii, v ktorej vychádzal z biblických textov dňa (Jer 18,18-20; Mt 20,17-28), pripomenul svedectvo prenasledovaných kresťanov čeliacich nenávisti, pričom spomenul i pakistanskú kresťanku Asiu Bibiovú. V úvode Svätý Otec oznámil svoj omšový úmysel týmito slovami:

„Neustávame v modlitbe za chorých pri tejto epidémii. A dnes by som sa osobitne  chcel modliť za väzňov, za našich bratov a sestry zatvorených vo väzení. Oni trpia a my im musíme byť nablízku modlitbou, aby im Pán pomáhal, potešil ich v tejto ťažkej chvíli.“

Vo svojej homílii pápež František rozlíšil dve taktiky diabla: lákanie a zúrivosť. Diabol jednak láka k skĺznutiu do svetského ducha ponukami moci a márnomyseľnosti, no používa aj zúrivú nenávisť. V tejto súvislosti pápež pripomenul osudy prenasledovaných kresťanov.

Plné znenie homílie Svätého Otca

Prvé čítanie, úryvok z Knihy proroka Jeremiáša, je naozaj proroctvom o umučení Pána. Čo si hovoria nepriatelia? „Poďte, znemožnime ho v reči, nerobme si nič zo všetkých jeho slov. Vytvárajme mu prekážky.“ Nevravia: „Premôžme ho, skoncujme s ním.“ Nie, ale sťažiť mu život, trápiť ho. Je to utrpenie proroka, ale je v tom proroctvo o Ježišovi.

Sám Ježiš nám o tom hovorí v evanjeliu: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali...“. Nie je to iba nejaký rozsudok smrti: tu je niečo viac. Je tu ponižovanie, je tu surová zúrivosť. A ak je zúrivosť pri prenasledovaní nejakého kresťana, je to démon.

Démon má dva štýly: zvádzanie sľubmi sveta, 

ako to chcel urobiť s Ježišom na púšti, zviesť ho a zvodmi zmeniť vykupiteľský plán, a ak toto nefunguje, použije zúrivosť. Démon nemá zábrany. Jeho pýcha je tak veľká, že sa snaží ničiť, a zničiť tak, že sa vyžíva v ničení so zúrivosťou.

Pomyslime na prenasledovanie toľkých svätých, mnohých kresťanov, ktorých nielenže zabijú, ale ich trápia a snažia sa ich až do konca všemožným spôsobom ponížiť. Nemiešajme si jednoduché sociálne, politické, či náboženské prenasledovanie so zúrivosťou diabla. Diabol sa rozzúri, aby ničil. Pomyslime na Apokalypsu (Zjavenie sv. Jána): chce zožrať dieťa ženy, ktoré sa chystá narodiť.

Dvaja zločinci, ktorí boli ukrižovaní s Ježišom, boli odsúdení, ukrižovaní a nechali ich zomrieť pokojne. Nikto ich nepotupoval: to nebolo zaujímavé. Potupovanie bolo iba pre Ježiša, proti Ježišovi. Ježiš hovorí apoštolom, že bude odsúdený na smrť, ale bude vysmievaný, zbičovaný, ukrižovaný... Urobia si z neho posmech.

A cesta ako sa vyhnúť zúrivosti diabla, tomuto ruinovaniu, je svetský duch, to, o čo prosí pre svojich synov matka Zebedejovcov. Ježiš hovorí o ponižovaní, ktoré je jeho vlastným osudom, a oni ho tam žiadajú o okázalosť, o moc. Márnosť, svetský duch je práve tou cestou, ktorú diabol ponúka, aby nás odklonil od Kristovho kríža. Sebarealizácia, karierizmus, svetský úspech: toto sú všetky nekresťanské cesty, sú to všetky cesty ako zastrieť Kristov kríž.

Nech nám Pán dá milosť vedieť rozpoznať, kedy nás ten duch chce zničiť so zúrivosťou, a kedy nás rovnaký duch chce utešovať svetskými okázalosťami, márnosťou. Ale nezabudnime: keď ide o zúrivosť, je to nenávisť, pomsta porazeného diabla. Je to tak v Cirkvi až dodnes. Pomyslime na mnohých kresťanov, ako sú kruto prenasledovaní. V týchto dňoch hovorila denná tlač o Asii Bibiovej: deväť rokov utrpenia vo väzení. Toto je zúrivosť diabla. 

Nech nám Pán dá milosť rozlíšiť cestu Pána, ktorou je kríž, od cesty sveta, ktorou je márnosť, zovňajšok, kamufláž.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mh, jb-