Cesta proti duchu svetskosti je jediná: pokora

V homílii Svätý Otec vychádzal z úryvku Markovho evanjelia (9,30-37), ktoré dnes zaznelo pri svätej omši. Ježiš v ňom Dvanástim hovorí, že ak chce byť niekto prvým, 

je povolaný stať sa posledným a služobníkom všetkých. Ježiš vedel, že cestou sa učeníci medzi sebou hádali, kto je z nich väčší, „kvôli ctižiadostivosti“.

Táto hádka v zmysle: „ja musím napredovať, musím stúpať nahor“, je duchom svetskosti, vysvetlil pápež. Aj v prvom liturgickom čítaní sv. Jakub vo svojom liste (4,1-10) pripomína, že láska k svetu je nepriateľstvo s Bohom.

„Táto dychtivosť po svetskosti, toto baženie po tom, aby sme boli dôležitejší než ostatní, keď hovoríme: „Nie! Ja si to zaslúžim, ten druhý nie“. Toto je svetskosť, toto je duch sveta, a kto dýcha týmto duchom, dýcha nepriateľstvo s Bohom. Ježiš na inom mieste učeníkom hovorí: „Buď ste so mnou, alebo ste proti mne“. V Evanjeliu nie sú kompromisy. A keď chce niekto žiť Evanjelium robiac kompromisy, skončí so svetským duchom, ktorý sa vždy snaží robiť kompromisy, aby sa viac vyšvihol, aby dominoval, aby bol najväčší.“

Závisť je ničivý moľ

Mnoho vojen a mnoho hádok nastáva práve kvôli svetským túžbam, žiadostivosti, zdôraznil Svätý Otec odvolávajúc sa na slová z Jakubovho listu. Je pravda, že „dnes sú po celom svete rozosiate vojny. Čo však vojny, ktoré vedieme medzi sebou? Ako napríklad tá medzi apoštolmi: kto je najdôležitejší?“, položil si otázku pápež:

„Pozrite, akú kariéru som urobil: teraz nemôžem cúvnuť!“ - Toto je ten duch sveta, a toto nie je kresťanské. „Nie! Teraz je rad na mne! Ja musím zarábať viac, aby som mal viac peňazí a viac moci“. - Toto je duch sveta. A potom, škodlivosť klebiet, ohovárania. Odkiaľ to prichádza? Zo závisti. Veľkým závistlivcom je diabol, to vieme, hovorí to Biblia. Pochádza to zo závisti. Kvôli závisti diabla vstupuje do sveta zlo. Závisť je moľom, ktorý ťa nabáda k ničeniu, k ohováraniu, k zlikvidovaniu toho druhého.“

Najväčším v Cirkvi je ten, kto slúži

Dialóg učeníkov bol týmito žiadostivosťami poznačený. Ježiš ich preto karhá a vyzýva ich, aby sa stali služobníkmi všetkých a ujali sa posledného miesta:

„Kto je tým najdôležitejším v Cirkvi? Pápež, biskupi, monsignori, kardináli, farári z tých najkrajších farností, predsedovia laických združení? Nie! Najväčším v Cirkvi je ten, kto sa stáva služobníkom všetkých, ten, kto slúži všetkým, a nie ten, kto má viac titulov. A [Ježiš] na vysvetlenie vzal dieťa, položil ho doprostred a objímajúc ho s láskou – pretože Ježiš hovoril s nehou, mal jej veľa – im povedal: „Kto prijme dieťa, mňa prijíma“, čiže ten, kto prijme toho najpokornejšieho, ten najväčší služobník. Toto je cesta. Cesta proti duchu svetskosti je jedna jediná: pokora. Slúžiť druhým, vybrať si posledné miesto, nešplhať sa nahor.“

Netreba teda „vyjednávať s duchom sveta“, netreba hovoriť: „Mám právo na toto miesto, pretože pozrite, akú kariéru som urobil“. Svetskosť je v skutočnosti „nepriateľkou Boha“. Naopak, je treba počúvať toto „tak múdre“  a povzbudivé Ježišovo slovo z Evanjelia: «Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých».

-zk-