Ranná homília: Vojnu vyvoláva diabol, vzoprime sa mu zotrvaním v Pánovi

Svätý Otec v kázni vychádzal z liturgického čítania z Prvého Jánovho listu (1 Jn 4,11-18). Nemôžeme byť kresťanmi, ak sme „rozsievačmi vojny“ v rodine, v našej štvrti, 

na pracovisku, povedal  pápež. Inšpirovaný úvodnou omšovou modlitbou za „trvalý pokoj pre celý svet“, vyslovil prosbu: „Nech nám Pán dá Ducha Svätého, aby sme zotrvali v ňom a nech nás naučí milovať, a to jednoducho, bez vyvolávania vojny s druhými“.

„Keď hovoríme o pokoji, rýchlo myslíme na vojny, aby vo svete neboli vojny, aby bol bezpečný mier. Je to obraz, ktorý nám vždy príde na myseľ – pokoj a nie vojny, avšak vždy vonku: v tej-ktorej krajine, v tej situácii... Aj v týchto dňoch, keď boli zapálené toľké vojnové ohne, hneď nám to príde na myseľ, keď hovoríme o mieri, [keď sa modlíme, aby] nám Pán daroval pokoj. A toto je dobré, musíme sa modliť za pokoj vo svete, musíme mať vždy pred sebou tento Boží dar, ktorým je pokoj a vyprosovať ho všetkým.“

Kľúč k pokoju je zotrvávať v Pánovi

Pápež František však zároveň vyzval položiť si otázku „ako“ je to s pokojom „u nás doma“, či je naše srdce „v pokoji“ alebo či je „v úzkosti“, či je vždy „vo vojne, v napätí, kvôli tomu, aby získalo niečo viac, aby dominovalo, aby ho bolo počuť“. „Pokoj národov“ či istej krajiny, „sa zasieva v srdci“. „Ak nemáme pokoj v srdci, ako si môžeme myslieť, že bude pokoj vo svete?“ – opýtal sa Svätý Otec. A predsa, zvyčajne na to nemyslíme. Úryvok z Prvého Jánovho listu „nám ukazuje cestu“, ako sa dostať k vnútornému pokoju: treba zostať v Pánovi“, povedal Petrov nástupca:

„Tam, kde je Pán, tam je pokoj. To on dáva pokoj, je to Duch Svätý, ktorého posiela, aby v nás vytváral pokoj. Ak zostaneme v Pánovi, naše srdce bude v pokoji. A ak obvykle zostávame v Pánovi, potom vtedy, keď skĺzneme k nejakému hriechu či nedostatku, Duch Svätý nám dá spoznať túto chybu, toto skĺznutie. Zotrvať v Pánovi. A ako zotrváme v Pánovi? Apoštol hovorí: „Keď sa milujeme navzájom“. Toto je otázka a toto je aj tajomstvo pokoja.“

Diabol nás pokúša, aby vyvolal vojnu

Pápež František hovoril o skutočnej láske a nie tej „z telenovely“ či „zo šoubiznisu“, ale o láske, ktorá nás podnecuje hovoriť o druhých v dobrom. V opačnom prípade, „ak nemôžem hovoriť v dobrom, zavriem si ústa“, neohováram a nerozprávam nepekné veci. Pretože „ohovárať druhých a zdierať ich z kože“ je „vojnou“. Lásku „vidieť v maličkostiach“, pretože „ak je vojna v mojom srdci, bude vojna aj v mojej rodine, v mojej štvrti a na pracovisku“. Žiarlivosti, závisti, klebety nás vedú k vzájomnej vojne, ničia, sú ako špinavosti, povedal Svätý Otec a veriacich pozval pouvažovať nad  tým, ako neraz rozprávame: či je to „v duchu pokoja“, alebo „v duchu vojny“. Nad tým, či sme schopní povedať: „Každý má svoje hriechy, ja si sledujem tie svoje, a druhí majú zase svoje“ - a vedieť si takto zavrieť ústa.

„Bežne je náš spôsob konania v rodine, v obci či na pracovisku spôsobom vojnovým: zničiť toho druhého, pošpiniť ho. A toto nie je láska, toto nie je ten bezpečný pokoj, o ktorý sme prosili. Keď takto konáme, niet tam Ducha Svätého. A toto sa stáva každému z nás, každému. Hneď v nás skrsne reakcia odsúdiť druhého. Či už u laika, laičky, kňaza, rehoľníčky, biskupa, pápeža, u všetkých. Je to pokušenie diabla, aby vyvolal vojnu.“

Dar Ducha Svätého

Keď nás diabol dokáže priviesť k vyvolaniu vojny a zapáli ten „oheň“, „je spokojný, už viac nemusí pracovať“, lebo „sme to my, čo pracujeme na vzájomnom ničení“, „sme to my, čo pokračujeme vo vojne, v deštrukcii“, ničiac najprv seba samých, „pretože odhadzujeme bokom lásku“, a potom i druhých. Svätý Otec po týchto slovách poznamenal, ako sme v skutočnosti „závislí na tomto zvyku pošpiňovať druhých“. Je to niečo, čo „do nás zasial diabol“.

Modlime sa teda za bezpečný pokoj, ktorý je „darom Ducha Svätého“, usilujúc sa zotrvať v Pánovi, vyzval v závere homílie Svätý Otec.

-zk, jb-