Ranná homília: Treba evanjelizátorov, ktorí sú plní života a radosti

Svätý Otec v homílii vychádzal z prvého liturgického čítania z Druhej knihy Samuelovej (2 Sam 6,12b-15.17-19) o tom, ako Dávid spolu s celým izraelským ľudom oslavoval návrat Archy Zmluvy do Jeruzalema.

Ľud oslavuje, pretože Boh je nablízku

Ako pripomenul pápež, Archa bola ukradnutá, a jej návrat „je pre ľud obrovskou radosťou“. Ľud cíti, že Boh mu je nablízku a oslavuje. A kráľ Dávid je s ním, je na čele procesie, obetoval býčka a vykŕmené teľa. Spolu s ľudom potom jasá, spieva a tancuje „z celej sily“.

„Bola to oslava: radosť Božieho ľudu, že Boh je s nimi. A Dávid? Tancuje. Tancuje pred ľudom, vyjadruje svoju radosť bez hanby; je to duchovná radosť zo stretnutia s Pánom: 

Boh sa vrátil k nám. A toto nám dáva veľkú radosť. Dávid nemyslí na to, že je kráľ a že kráľ sa musí držať v odstupe od ľudu, ako jeho výsosť, s odstupom... Dávid miluje Pána, raduje sa z tejto udalosti prenesenie Pánovej archy. Vyjadruje toto šťastie, túto radosť tancujúc a istotne aj spieval, tak ako celý ľud.“

Aj nám sa stáva, že cítime radosť „keď sme s Pánom“ a možno vo farnosti alebo v obciach ľudia i oslavujú, skonštatoval Svätý Otec. Ako pripomenul, aj vtedy, keď Izraeliti objavili stratenú knihu Zákona v časoch Nehemiáša, aj vtedy „ľud plakal od radosti“ a aj doma pokračoval v oslave.

Nepohŕdať spontánnymi prejavmi radosti

Text proroka Samuela ďalej opisuje návrat Dávida do svojho domu, kde nachádza jednu zo svojich žien, Michol, Saulovu dcéru. Tá ho prijíma s opovrhnutím. Keď videla kráľa tancovať, hanbila sa za neho a karhala ho slovami: „Zahanbil si sa tancovaním ako nejaký niktoš, ako jeden z ľudu?“

„Je to pohŕdanie pravou nábožnosťou, spontánnosťou radosti byť s Pánom. Dávid jej vysvetľuje: „Pozri, bol to dôvod na radosť. Na radosť v Pánovi, lebo sme priniesli Archu domov!“ Ona ním pohŕda. A Biblia hovorí, že táto pani – volala sa Michol – kvôli tomu nemala deti. Pán ju potrestal. Keď kresťanovi chýba radosť, ten kresťan nie je plodný; keď chýba radosť v našom srdci, nie je tu plodnosť.“

Treba radostných evanjelizátorov

Ako zdôraznil pápež, radosť sa nevyjadruje len duchovne, ale aj delením sa s ňou navonok. Dávid v ten deň po požehnaní rozdal «po jednom bochni chleba, po jednom datľovom a po jednom hroznovom koláči», aby každý oslavoval aj vo svojom dome. „Božie slovo sa nehanbí oslavovať“, povedal Svätý Otec a dodal: „Je pravda, niekedy nebezpečenstvo radosti spočíva v tom, že sa zájde mimo, v domnení že to je všetko. Nie: ide tu o ovzdušie radosti“.

Pápež František pripomenul, že o tomto aspekte hovorí sv. Pavol VI. v apoštolskej exhortácii Evangelii nuntiandi a vyzýva k radosti. Svoju homíliu zakončil výzvou:

„Cirkev nepôjde vpred, Evanjelium nepôjde vpred s nudnými a zatrpknutými evanjelizátormi. Nie. Bude napredovať jedine s evanjelizátormi, ktorí sú radostní, plní života. Plní radosti prijímať Božie slovo, radosti byť kresťanmi, radosti napredovať, schopní oslavovať bez toho, že by sa za to mali hanbiť. A nie tak ako táto pani Michol formálni kresťania, uväznení vo formalizme.“

-zk, jb-