Ranná homília: Liek na pokrytectvo je priznať si hriech pred Bohom

Svätý Otec v homílii vychádzal z dnešného liturgického čítania z Evanjelia podľa Lukáša (11, 37-41). Hovorí sa v ňom o tom, ako Ježiš stoloval u farizeja, no ten sa čuduje, 

že nevykonal obradné umytie sa pred zasadnutím za stôl. Ako vysvetlil pápež, „existuje jeden postoj, ktorý Pán netoleruje: je ním pokrytectvo“. „Práve toto sa dnes deje v evanjeliu. Ježiša pozývajú na obed, a to pre to, aby ho súdili, nie pre to, aby sa s ním spriatelili“, skonštatoval Svätý Otec. Pokrytectvo „je vtedy, keď sa ukazujeme istým spôsobom, no v skutočnosti sme iní“. Znamená to zmýšľať v skrytosti odlišne od vonkajšieho vystupovania.

Pokrytectvo sa rodí u diabla, ktorý je klamár

Ježiš neznesie pokrytectvo. Farizejov častokrát nazýva pokrytcami, obielenými hrobmi. Nejde o nadávku, ale o pravdu. „Navonok si dokonalý, až naškrobený, práve prostredníctvom bezchybnosti, no vo vnútri si úplne iný.“ „Postoj pokrytca sa rodí u veľkého luhára – diabla“. On je tým „veľkým pokrytcom“ a pokrytci sú jeho „dedičmi“, poznamenal pápež.

„Pokrytectvo je rečou diabla, je to jazyk zla, ktoré vstupuje do nášho srdca a je zasievané diablom. Nedá sa žiť s pokryteckými ľuďmi, no je ich dosť. Ježiš rád demaskuje pokrytectvo. Vie, že práve pokryteckým postojom ho privedú k smrti. Pokrytec totiž nepremýšľa nad tým, či prostriedky, ktoré sa mu hodia, sú dovolené. Ide vpred: Hodí sa zhanobenie? Budeme hanobiť. Alebo falošný svedok? Nájdeme ho.“

Pokrytectvo je smrtonosným jedom

Niekto by mohol namietať slovami: „u nás neexistuje takéto pokrytectvo“, avšak takéto zmýšľanie je chybou, vysvetlil Svätý Otec:

„Jazyk pokrytca nehovorím, že je normálny, ale je bežný, je každodenný. Javím sa istým spôsobom, no som iný. V boji o moc ti napríklad závisť a žiarlivosť dajú javiť sa istým spôsobom a vo vnútri je smrtonosný  jed, pretože pokrytectvo vždy zabíja – vždy, skôr či neskôr zabíja.“

Liekom je obviniť seba samých pred Bohom

Z postoja pokrytectva sa nevyhnutne potrebujeme uzdraviť. Čo je však liekom? – položil si otázku pápež. Odpoveďou je podľa neho hovoriť „pravdu pred Bohom. Je ním sebaobvinenie, schopnosť priznať si hriech:

„Musíme sa naučiť priznať si, vyznať: „Urobil som toto, ja zmýšľam takto, zlým spôsobom... Mám v sebe závisť, chcel by som zničiť toho a toho...“. Vyznajme, to, čo je v našom vnútri, pred Bohom. Je to duchovné cvičenie, ktoré nie je bežné, nie je zvyčajné, no snažme sa to robiť: obviniť seba samých, vidieť v sebe hriech – v pokrytectvách, v zlomyseľnostiach, ktoré sú v našom srdci – pretože diabol zasieva zlomyseľnosť – a povedzme Pánovi: „Pozri Pane, aký som!“ A povedzme to s pokorou.“

I apoštol Peter vyznal, že je hriešnik

Naučme sa obviniť seba samých, zopakoval Svätý Otec, dodávajúc: „Je to možno príliš silné slovo, no je to tak: kresťan, ktorý si nevie priznať hriech, nie je dobrým kresťanom“ a riskuje, že upadne do pokrytectva. Veď aj Peter povedal Pánovi: „Odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“. „Kiež sa aj my naučíme vyznávať hriech, obviňovať seba samých,“ uzavrel rannú homíliu pápež František.

Svätú omšu zo spomienky učiteľky Cirkvi sv. Terézie z Avily slávil Svätý Otec v bielom rúchu. V kaplnke Dome sv. Marty boli prítomné aj sestry kamiliánky – členky Kongregácie dcér sv. Kamila, ktorých rehoľná zakladateľka Jozefína Vanniniová bola v nedeľu svätorečená.

-zk-