Ranná homília: Nech nás Pán vyslobodí z choroby lamentovania

Pápež komentoval liturgické čítanie z Knihy Numeri (21,4-9) o putovaní vyvoleného ľudu púšťou. Ľudia začali „chabnúť na ceste“. Nadšenie a nádej, prameniace zo zakúseného úniku z egyptského otroctva, zo zážitkov na brehu mora a následne v púšti postupne vybledli, až ľud dospel k reptaniu proti Mojžišovi a proti Bohu a bol potrestaný hryzúcimi hadmi.

Únava a nespokojnosť skresľuje videnie

„Duch únavy nás oberá o nádej“, „únava je selektívna: vždy nám dáva vidieť to nepekné na momente, ktorý práve prežívame a zabudnúť na dobré veci, ktoré sme prijali“, poznamenal pápež:

„A my, keď sme v neúteche, nevieme znášať cestu a hľadáme útočisko buď v modlách, alebo v reptaní či v kadečom inom... Je to náš model. A tento duch únavy v nás kresťanoch vedie

 aj k istému nespokojnému spôsobu života: duch nespokojnosti. Nič sa nám nepáči, všetko je zle... Samotný Ježiš nás o tom učil, keď hovorí o tomto duchu nespokojnosti, že sme ako deti pri hre.“

Pozor na „diablovu sejbu“

Niektorí kresťania sa poddávajú „zlyhaniu“ bez toho, aby si uvedomovali, že toto je „dokonalé pole pre diablovu sejbu“, upozornil Svätý Otec:

„Toto je život mnohých kresťanov. Žijú lamentujúc, žijú kritizujúc, žijú v šomraní, žijú v nespokojnosti. „Ľud chabol na ceste“. My kresťania mnohokrát nevieme znášať cestu. A radšej sa upneme na zlyhanie, čo znamená neútechu. A neútecha je od hada: od starého hada, toho z pozemského raja. Je tu ako symbol – je to ten istý had, ktorý zviedol Evu, a takýmto spôsobom môžeme vidieť toho hada, ktorého majú vo vnútri, ktorý uhryzne vždy v neúteche.“

Nech nás Pán oslobodí z tejto choroby

Niekto má dokonca „strach z útechy“, „strach z nádeje“, „strach z Pánových prejavov nehy“ a vedie život akýchsi „plačiek, čo si zmýlili zamestnanie“. Od takého lamentujúceho postoja sa treba oslobodiť, zdôraznil na záver Svätý Otec:

„Bratia a sestry, zapamätajme si len túto vetu: „Ľud chabol na ceste“. - Kresťania, čo nevedia znášať cestu. Kresťania, čo neznesú nádej. Kresťania, čo neznesú uzdravenie. Kresťania, čo neznesú útechu. Sme viac upnutí na nespokojnosť, na únavu, na zlyhanie. Nech nás Pán oslobodí od tejto choroby.“

-zk, jb-