Ranná homília: Srdce bez uzavretosti, zaťatosti a kompromisov

Liturgické čítanie z Listu Hebrejom (Hebr 3,7-14) varuje kresťanské spoločenstvo pred nebezpečenstvom „skĺznutia ku skazenosti srdca“. Tieto slová sa týkajú všetkých členov Cirkvi, aj „kňazov, sestier či biskupov“, poznamenal Svätý Otec. V troch bodoch homílie sa sústredil na tri slová, tri ohrozenia srdca, pred ktorými Božie slovo varuje: tvrdosť, tvrdošijnosť a podliehanie zvodom.

„Môžeme si položiť otázku: Mám srdce tvrdé, mám srdce neprístupné? Dávam svojmu srdcu rásť? Bojím sa jeho rastu? Rastie vždy skrze skúšky, ťažkosti, rastie tak ako my všetci od detstva: chodiť sa učíme padajúc. Kým sme prešli od batolenia sa ku krokom, koľkokrát sme padli! Ale cez ťažkosti sa rastie.“

Tvrdosť srdca súvisí s jeho uzavretosťou. Tento postoj je škodlivý, je to malodušnosť, vysvetlil pápež František: „Malodušnosť je  nepekný postoj u kresťana, chýba mu odvaha žiť. Uzatvára sa. Je malodušný.“

Druhé varovanie v čítaní z Listu Hebrejom je pred „zatvrdením sa“. Svätý Otec to dal do súvisu s „duchovnou tvrdošijnosťou“ a pripomenul, že takýto postoj vyčítal sv. Štefan tým, čo ho kameňovali. Je to postoj „ideológov“, „namyslených“ a „pyšných“:

„Ideológia je zaťatosť. Božie Slovo, milosť Ducha Svätého, nie je ideológiou: je to život, ktorý ti dáva rásť, kráčať stále vpred a tiež mať srdce otvorené znameniam Ducha, znameniam časov. Ale zaťatosť je tiež namyslenosťou, je to pýcha. Je tvrdohlavosťou, tou tvrdohlavosťou, ktorá robí toľko zla.

„Tvrdohlaví, tvrdošijní, ako hovorí text, to sú ideológovia. Ale nemám ja tvrdohlavé srdce? Každý premýšľajme. Som schopný počúvať iných ľudí? A ak mám iný názor, poviem: „Nuž, som tejto mienky...“  Som schopný diskutovať? Tvrdošijní ľudia nediskutujú, nevedia to, pretože sa vždy obhajujú ideami, sú ideológmi. A koľko zla narobia Božiemu ľudu ideológie, koľko zla! Pretože bránia konaniu Ducha Svätého.“

Do tretice poukázal Svätý Otec na nebezpečný postoj podliehania zvodom a mámeniu. Vysvetlil, že je to lavírovanie v snahe o akýsi kompromis, byť súčasne na oboch stranách:

„Áno, áno, nasledujem Pána, ale toto zvádzanie sa mi páči, tak len trochu... A začínaš ako kresťan žiť dvojitý život. Použime to slovo, čo veľký Eliáš v istej chvíli povedal izraelskému ľudu: „Krívate na obe nohy“. Krívať oboma nohami, ani jedna nie je pevná. To je život kompromisu. - „Áno, som kresťan, nasledujem Pána, áno, ale tomuto a tomuto nechávam priechod...“ - A takíto sú tí vlažní, ktorí vždy robia kompromisy: kresťania kompromisov. Aj my to často robíme: kompromis. Keď nám Pán ukáže cestu, aj s prikázaniami, aj s inšpiráciou Ducha Svätého, ale mne sa páči toto, a snažím sa ísť po dvoch koľajach, krívajúc na obe nohy.“

Na záver Svätý Otec vyprosoval od Pána dar svetla, aby sa srdce nestalo zvráteným.

-mh, jb-