Piatková ranná homília: Chrám je dom Boží, nie bôžika peňazí

Kostoly majú byť Božím domom a nie tržnicami či spoločenskými sálami, kde vládne svetskosť, pripomenul pápež František. Vo svojej reflexii vysvetlil motiváciu Ježišovej prudkosti, s akou vyhnal predavačov z chrámu. Boží Syn je hnaný láskou, „horlivosťou“ pre Pánov dom, ktorý iní „premenili na tržnicu“.

Modly zotročujú

Pri vstupe do chrámu, kde sa predával dobytok, ovce a holuby, kde boli prítomní zmenárnici, si Ježiš uvedomil, že to miesto je obývané modloslužobníkmi, ľuďmi pripravenými slúžiť „peniazom“, a nie „Bohu“, vysvetlil pápež František a dodal: „Za peniazmi je modla, modly sú vždy zo zlata. A modly zotročujú“.

„Toto v nás budí záujem a vedie nás rozmýšľať nad tým, ako sa my správame k našim chrámom, k našim kostolom, či sú naozaj Božím domom, domom modlitby, stretnutia s Pánom, či kňazi toto podporujú. Alebo či pripomínajú tržnice. Viem... niekoľko ráz som videl, nie tu v Ríme, ale na iných miestach, videl som zoznam poplatkov. „Ale ako to, sviatosti sa platia?“ „Nie, ale tu ide o milodar“. Nuž ak chcú dať milodar, ktorý treba venovať, nech ho dajú do pokladničky na milodary, v skrytosti, aby nikto nevedel koľko dali. Aj dnes existuje toto nebezpečenstvo. – „Veď potrebujeme udržiavať kostol.“ Áno, to je pravda. Nech ho veriaci udržiavajú, ale cez pokladničku na milodary a nie ako cenník poplatkov.“

Nech sa kostoly nestávajú tržnicami

Svätý Otec varoval aj pred pokušením svetáckosti:

„Pomyslime na niektoré slávenia - možno nejaká sviatosť, prípadne výročie -, prídeš tam a pozeráš: nevieš či je to miesto bohoslužby, Boží dom, alebo je to spoločenská sála. Niektoré slávenia skĺzavajú k svetáckosti. Je pravdou, že slávenia majú byť pekné - pekné, ale nie svetácke, pretože svetáckosť závisí od bôžika peňazí. Ba je to modloslužba. Toto nás vedie rozmýšľať aj nad nami, aká je naša horlivosť za naše kostoly, úcta s akou do nich vstupujeme.“

Chrám srdca a jeho Pán

Pápež František v ďalšej časti svojej homílie vychádzal aj z Prvého listu sv. Pavla Korinťanom (1 Kor 3,9c-11.16-17), vysvetľujúc, že aj srdce každého z nás predstavuje chrám - „Boží chrám“. Hoci si uvedomujeme, že sme všetci hriešnikmi, žiada sa osobitná ostražitosť, aby sa naše srdce nestalo „svetáckym a modloslužobným“, upozornil Svätý Otec:

„Ja sa nepýtam, aký je tvoj hriech, môj hriech. Pýtam sa, či je v tvojom vnútri modla, či sú tam pánom peniaze. Pretože v prípade hriechu je tu Pán, milosrdný Boh, ktorý ti odpustí, ak prídeš za ním. Ale ak je tam iný pán, bôžik peňazí, vtedy si modloslužobníkom, čiže si skazený, skorumpovaný: už nie hriešnik, ale skorumpovaný. Jadrom korupcie je práve modloslužobníctvo, je to zapredanie duše bôžikovi peňazí, bôžikovi moci. Je to modloslužba.“

-ab-