Utorková homília: Nezatvorme pred Ježišom dvere zvnútra

Dnešný evanjeliový úryvok (Lk 14, 15-24) pochádza zo 14. kapitoly Evanjelia podľa Lukáša. Takmer celý sa točí okolo obeda – hostiny, ktorú zorganizoval vrchný farizej a na ktorú pozval aj Ježiša. Pri tej istej príležitosti, ako to bolo spomenuté vo včerajšom čítaní, Ježiš sledoval, ako sa mnohí pozvaní snažili obsadiť prvé miesta. A tak farizejovi odporúčal, aby na obed pozval skôr posledných, tých, ktorí sa mu za to nemôžu odplatiť. V tej chvíli jeden zo spolustolujúcich povedal: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“

Dvojnásobné odmietnutie

Svätý Otec upozornil na to, že v dnešnom evanjeliovom texte nachádzame dve odmietnutia. Ježiš rozpráva príbeh o mužovi, ktorý pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Jeho sluhovia hovorili pozvaným: „Poďte, už je všetko pripravené! No všetci sa začali vyhovárať, aby nemuseli prísť. Niekto preto, že kúpil pole, iný kúpil päť párov volov, ďalší zase preto, že sa nedávno oženil. „Stále len výhovorky, ospravedlnenia. Vyhovárajú sa. Ospravedlniť sa je zdvorilý výraz pre to, aby sme sa vyhli slovu: „odmietam“. Odmietajú,

 avšak zdvorilo.“ A tak pán posiela sluhov na cestu, aby zavolal na oslavu chudobných, chorých, mrzákov, slepých, a oni prichádzajú. Pápež František vysvetlil: „Evanjeliový úryvok sa končí druhým odmietnutím, tentoraz však z Ježišových úst. (...) Keď niekto odmieta Ježiša – Ježiš čaká, dáva druhú šancu, možno aj tretiu, štvrtú, piatu... Na konci však odmieta on.“

Koľkokrát si pre Ježiša vymýšľame výhovorky

Svätý Otec sa v homílii zamýšľal nad tým, koľkokrát aj my prosíme Ježiša, aby nás ospravedlnil, keď „nás volá, aby sme sa s ním stretli, hovorili s ním, dali sa s ním pekne do reči“. Aj my odmietame Ježišovo pozvanie, skonštatoval Petrov nástupca:

„Táto skutočnosť odmietania nás musí viesť k premýšľaniu nad nami samými, pretože Ježiš nás neraz volá. Volá nás, aby sme s ním oslavovali, aby sme mu boli nablízku, aby sme zmenili život. Pomyslite na to, že vyhľadá svojich najdôvernejších priateľov a oni ho odmietnu! Potom hľadá chorých... a oni idú – možno, že niekto aj odmietne. Koľkokrát cítime Ježišovo volanie, aby sme za ním šli, aby sme vykonali skutok milosrdenstva, aby sme sa modlili, aby sme sa s ním stretli a my hovoríme: „Prepáč, Pane, som zaneprázdnený, nemám čas. Áno, zajtra, teraz nemôžem...“ A Ježiša ponecháme tak.“

„Každý z nás, nech sa zamyslí: koľkokrát v mojom živote som pocítil inšpiráciu Ducha Svätého vykonať skutok lásky k blížnemu, stretnúť sa s Ježišom v určitej charitatívnej službe, ísť sa modliť, zmeniť život v tomto či onom, čo nie je správne? A vždy som našiel dôvod k výhovorke, k odmietnutiu.“

Ježiš je dobrý, no je spravodlivý

Ako povedal pápež František, do nebeského kráľovstva nakoniec vstúpi ten, kto neodmieta Ježiša a koho ani on neodmietne. Tým, ktorí si hovoria: „veď Ježiš je dobrý a nakoniec všetko odpustí“, pápež odpovedá:

„Áno, je dobrý, je milosrdný“ – je milosrdný, avšak je spravodlivý. A ak zavrieš dvere tvojho srdca zvnútra, on ho nemôže otvoriť, pretože je veľmi ohľaduplný k nášmu srdcu. Odmietnuť Ježiša znamená uzavrieť dvere zvnútra a on tak nemôže vstúpiť. Nik z nás v momente, keď odmietame Ježiša, nemyslí na toto: Zatváram pred Ježišom dvere zvnútra.“

Ježiš zaplatil za hostinu vlastným životom

Je tu však ešte jedna vec, ktorej na záver venoval pozornosť Svätý Otec: Kto platí za tú hostinu? Ježiš! Apoštol Pavol v prvom liturgickom čítaní z Listu Filipanom (2,5-11) „nám ukazuje faktúru za túto hostinu“, keď hovorí o Ježišovi: «zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, ... uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži».

„Svojím vlastným životom Ježiš zaplatil za tú oslavu. (...) A ja mu hovorím: „Nemôžem“. (...) Nech nám Pán dá milosť pochopiť toto tajomstvo tvrdosti srdca, tvrdošijnosti, odmietania, a nech nám dá milosť plakať.“

-zk, jb-