Ranná homília pápeža Františka: Cnosť nádeje je očakávanie stretnutia

Vychádzajúc z dnešných čítaní z Listu Efezanom (Ef 2,12-22) a Lukášovho evanjelia (Lk 12,35-38) Svätý Otec poukázal na dve charakteristické slová: „občianstvo“ a „dedičstvo“. Pripomenul, že identita znamená príslušnosť ku komunite a „dedičstvo“ je tou silou, ktorou nás Duch Svätý vedie ďalej kráčať v nádeji. Prítomných povzbudil položiť si otázku, či ako kresťania očakávajú ako dedičstvo akési abstraktné nebo, alebo očakávajú ozajstné stretnutie.

Nádej je cnosť veľmi pokorná

Viera, nádej a láska sú dary. Je ľahké chápať vieru a lásku. „Ale čo je nádej?“ opýtal sa pápež František. Pripustil, že je pravda, že dúfame v „nebo“, v „stretnutie sa so svätými“, vo „večnú blaženosť“. „Ale čo je nebo pre teba?“, opätovne sa opýtal Svätý Otec:

„Žiť v nádeji znamená kráčať, áno, smerom k odmene, smerom k blaženosti, ktorú nemáme tu, ale budeme ju mať tam... Je to cnosť náročná na pochopenie. Je to cnosť pokorná, veľmi pokorná. Je to cnosť, ktorá nikdy nesklame: ak dúfaš, nikdy nebudeš sklamaný. Nikdy. Je to tiež cnosť konkrétna. – Nuž, ako môže byť konkrétna, ak nepoznám nebo alebo to čo ma čaká? – Nádej, naše dedičstvo, ktorým je nádej v niečo, to nie je nejaká idea, neznamená to byť na peknom mieste... nie. Je to stretnutie. Ježiš vždy zdôrazňuje túto stránku nádeje, toto bytie v očakávaní, v zmysle stretnúť sa.“

Žiť pre stretnutie ako žena, čakajúca dieťa

Dnešné evanjelium z Lukáša hovorí o ľuďoch čakajúcich na stretnutie s pánom, keď sa vráti zo svadby. Teda ide o stretnutie s Pánom, o niečo konkrétne. Pre lepšie pochopenie to pápež František ilustroval obrazom:

„Keď rozmýšľam o nádeji, prichádza my na myseľ jeden obraz: tehotná žena, žena, ktorá čaká dieťa. Ide k lekárovi, ktorý jej ukáže sonografiu dieťaťa a ona... Je šťastná! A každý deň sa dotýka brucha, aby dieťatko poláskala, žije v jeho očakávaní, v očakávaní svojho dieťaťa. Tento obraz nám môže pomôcť pochopiť, čo znamená nádej: žiť pre to stretnutie. Tá žena si predstavuje, aké budú oči jej dieťaťa, aký bude mať úsmev, aké bude, blonďavé alebo čierne... Nuž, predstavuje si to stretnutie s dieťaťom.“

Vedieť sa tešiť z malých stretnutí s Ježišom

Svätý Otec opätovne potvrdil, že tento obraz ženy v požehnanom stave môže pomôcť pochopiť, čo je to nádej a položiť si niektoré otázky:

„Dúfam takto konkrétne, alebo dúfam akosi rozptýlene, tak trochu gnosticky? Nádej je konkrétna, je každodenná, pretože je stretnutím. A vždy, keď stretneme Ježiša v Eucharistii, v modlitbe, v Evanjeliu, v chudobných, v komunitnom živote, vždy urobíme ďalší krok smerom k tomu konečnému stretnutiu. Múdrosť je vedieť sa tešiť z malých stretnutí života s Ježišom, pripravujúc tak to definitívne stretnutie.“

-ab, jb-