Utorková homília: Pastier je pokorný, súcitný a je nablízku

Pápež František vo svojej homílii vychádzal z dnešného Evanjelia podľa Lukáša (Lk 7, 11-17), ktoré hovorí o zázraku zmŕtvychvstania jediného syna ovdovelej matky a podčiarkol, že Ježiš mal autoritu pred ľudom nie kvôli učeniu, ktoré hlásal, to bolo takmer rovnaké ako u ostatných, ale preto, lebo bol „pokorný a tichý srdcom“. „On nekričal, nehovoril „ja som mesiáš“ alebo „som prorok“, nenechával zaznievať fanfáry, keď niekoho uzdravil, keď hlásal ľudu alebo keď urobil nejaký zázrak, ako napríklad rozmnoženie chlebov. Nie. On bol pokorný. On konal“. A bol „nablízku ľuďom“.

Zákonníci, naopak „učili z katedry a vzďaľovali sa od ľudí“. Nezaujímali sa o ľudí, a keď, tak len preto, aby im dali príkazy, ktoré „násobili, až ich bolo viac než 300“. Ale neboli nablízku ľuďom.

„V Evanjeliu, keď Ježiš nebol s ľuďmi, bol s Otcom, modlil sa. A väčšinu času svojho života, svojho verejného života, prežil na ceste, medzi ľuďmi. Táto blízkosť – pokora Ježiša, ktorá mu dáva autoritu, ho privádza k tomu, aby bol ľudu nablízku. Dotýkal sa ľudí, objímal ich, pozeral im do očí, počúval ich. Bol im nablízku a to mu dávalo autoritu.“

Sv. Lukáš v evanjeliu zdôraznil „veľkú ľútosť“, ktorá pochytila Ježiša vidiac matku, vdovu, samú a mŕtveho chlapca. Mal „tú schopnosť spolu-trpieť. Nebol teoretik“. Dá sa povedať, že „myslel srdcom, neoddeľoval hlavu od srdca“.

„Sú tu dve črty tohto spolucítenia, ktoré chcem zdôrazniť: tichosť a jemnosť. Ježiš hovorí: «učte sa odo mňa, ktorý som tichý a pokorný srdcom». Tichý srdcom. Tá tichosť. Bol mierny, neokrikoval. Netrestal ľudí. Bol tichý. Vždy s miernosťou. Zlostil sa Ježiš? Áno. Pomyslime na to, keď videl Otcov dom premenený na tržnicu, na predaj vecí, zmenáreň ... vtedy sa nazlostil, zobral bič a všetkých  vyhnal. Ale to preto, že miloval Otca, pretože bol pokorný pred Otcom, mal túto silu.“

Ďalej je to jemnosť. Ježiš nepovedal: „Neplačte pani“, stojac od nej ďaleko. „Nie. Priblížil sa, možno sa dotkol jej chrbta, možno ju objal. „Neplač“. Toto je Ježiš. A Ježiš robí to isté aj voči nám, pretože je blízko, je medzi ľuďmi, je pastier“. Ďalšie gesto jemnosti je zobrať chlapca za ruku a vrátiť ho matke.

Takže: „pokorný a tichý srdcom, nablízku ľuďom, so schopnosťou poľutovať, spolucítiť, s týmito dvoma črtami, tichosťou a jemnosťou. Toto je Ježiš“. A keď sa priblíži, so všetkými nami robí to, čo urobil s chlapcom a matkou vdovou.

„Toto je obraz pastiera“, zdôraznil pápež, a od neho sa máme učiť my pastieri: byť nablízku ľuďom, nie skupinkám mocných či ideológov... Títo nám otrávia dušu, nerobia nám dobre.“ Pastier teda „má mať moc a autoritu, akú mal Ježiš, autoritu pokory, tichosti, blízkosti, spolucítenia, nežnosti.“

A keď sa potom veci nevyvíjali dobre, čo robil Ježiš? – opýtal sa pápež:

„Keď ho ľudia napádali, v ten Veľký piatok, a kričali „ukrižuj ho“, ostal ticho, pretože spolucítil s tým ľudom oklamaným ekonomicky či politicky mocnými ľuďmi... Bol ticho. Modlil sa. Pastier, v ťažkých chvíľach, vo chvíľach, keď sa utrhne z reťaze diabol, keď je pastier obviňovaný, avšak obviňovaný „veľkým žalobcom“ cez mnohých ľudí, mnohých mocných, trpí, obetuje život a modlí sa. Ježiš sa modlil. Modlitba ho priviedla aj na kríž, s odvahou a aj tam mal schopnosť priblížiť sa a uzdraviť dušu kajúceho lotra.“

Na záver pápež František pozval prítomných znova si prečítať 7. kapitolu z Evanjelia podľa Lukáša a vidieť „v čom spočíva Ježišova autorita“. Vyprosujme si milosť, „aby sme my všetci pastieri mali túto autoritu, autoritu, ktorá je milosťou Ducha Svätého“.

-ab-