Piatková homília: Pamätať vždy na to, odkiaľ si nás Pán vybral

Mýtnik Matúš podľahol korupcii, „pretože pre peniaze zrádzal svoju vlasť. Bol to zradca vlastného ľudu, ten najhorší prípad“. Niekto by si mohol myslieť, že Ježiš „nemá dobrý zmysel pre výber ľudí“, pretože okrem Matúša si podobne vybral mnohých ďalších, a to „z toho najopovrhovanejšieho miesta“. Tak to bolo aj so Samaritánkou a mnohými ďalšími hriešnikmi, ktorých ustanovil apoštolmi, uviedol Svätý Otec.

„A potom v živote Cirkvi mnohí kresťania, mnohí svätí, ktorí boli vybratí z tých najnižších miest ... vybratí zospodu. Toto vedomie, ktoré my kresťania máme mať – odkiaľ som bol vybratý, odkiaľ som bola vybratá, aby som bola kresťanka – musí vytrvať po celý život, musí nám zostať, ako aj pamäť na naše hriechy –  pamäť, že Pán bol milosrdný so mnou hriešnikom a vybral si ma, aby som bol kresťanom, aby som bol apoštolom.“

Matúš nezabudol na svoje začiatky

Pápež v homílii opísal aj vzťah Matúša k svojmu povolaniu od Pána: neobliekal sa luxusne, nezačal druhým hovoriť: „Ja som princom apoštolov, tu velím ja“. To nie. Po celý život pracoval pre Evanjelium, povedal Svätý Otec.

„Keď apoštol zabudne na svoje začiatky a začína robiť kariéru, vzďaľuje sa od Pána a stáva sa funkcionárom, ktorý možno robí mnoho dobra, avšak nie je apoštolom. Nebude schopný odovzdať Ježiša druhým. Bude usporiadateľom pastoračných plánov a mnohých ďalších vecí, no nakoniec je z neho skôr podnikateľ. Podnikateľ s Božím kráľovstvom, pretože zabudol, odkiaľ bol vyvolený.“

Preto je dôležité pamätať na naše začiatky. „Táto pamäť musí sprevádzať život apoštola a každého kresťana“, vysvetli pápež.

Nám chýba veľkodušnosť, Pánovi však nie

Namiesto toho, aby sme hľadeli na seba samých, častokrát hľadíme na druhých, na ich hriechy a ohovárame ich. Ide o zvyk, ktorý nerobí dobre. Je lepšie obviňovať seba samých a pamätať na to, odkiaľ si nás Pán vyvolil a priviedol nás až sem. Pán, keď si vyberá, vyberá pre niečo veľké. „Byť kresťanom je veľká, pekná vec. To my sa vzďaľujeme a volíme si zostať na pol ceste“. Chýba nám veľkodušnosť a vyjednávame s Pánom, avšak on na nás čaká, povedal Svätý Otec.

Pohoršenie učiteľov zákona

Po tom, ako bol Matúš povolaný, zrieka sa svojej lásky - peňazí, aby nasledoval Ježiša. Pozval svojich priateľov na obed na počesť Učiteľa. Takže za stolom sedeli „tí najhorší z najhorších vtedajšej spoločnosti. A Ježiš bol s nimi“, uviedol pápež.

„Učitelia zákona boli pohoršení. Zavolali si učeníkov a hovorili: „Ako je to možné, že tvoj Učiteľ toto robí, s týmito ľuďmi? Stáva sa nečistým!“. Jesť s nečistým ťa urobí nečistým, nie si viac čistý. Ježiš sa ujme slova a hovorí toto tretie slovo: „Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Milosrdenstvo Boha hľadá všetkých, všetkým odpúšťa. Žiada jedine, aby si povedal: Áno, pomôž mi“. Chce len toto.“

Tajomstvo milosrdenstva je srdcom Boha

Tým, ktorí sa pohoršujú, Ježiš odpovedá, že lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí a dodáva: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“. „Chápať tak Pánovo milosrdenstvo – je to tajomstvo, je to to najväčšie  a najkrajšie tajomstvo. Je srdcom Boha. Ak chceš dôjsť až k srdcu Boha, choď cestou milosrdenstva a dovoľ, aby ti preukázal milosrdenstvo“, uviedol v rannej homílii pápež František.

-zk-