Ranná homília: Svätosť je bežné povolanie, sloboda od svetských schém

V homílii Svätý Otec vychádzal z dnešného prvého liturgického čítania z Prvého Petrovho listu (1,10-16), kde Peter pozýva kráčať smerom ku svätosti:

„Povolanie ku svätosti, ktoré je bežným povolaním, je povolaním žiť ako kresťan, a žiť ako kresťan znamená to isté ako povedať „žiť ako svätec“. Mnohokrát myslíme na svätosť ako na niečo výnimočné, ako napríklad mať videnia či vznešené modlitby... alebo niektorí si myslia, že byť svätý znamená mať tvár ako zo svätého obrázku, to nie. Byť svätými je niečo iné. Znamená to kráčať tak, ako nám to o svätosti hovorí Pán. A čo je to kráčať vo svätosti? Peter to hovorí: «Celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus».

Kráčať smerom k svetlu

„Kráčať ku svätosti“ spočíva teda v kráčaní smerom k milosti, ktorá nám ide v ústrety, kráčať smerom k nádeji, byť zameraní ku stretnutiu s Ježišom Kristom. Je to ako keď kráčame smerom ku svetlu: mnohokrát nevidíme dobre cestu, pretože svetlo nás oslepuje. „Nezmýlime sa však, pretože vidíme svetlo a poznáme cestu“, povedal pápež. Keď však naopak kráčame so svetlom za chrbtom, cestu vidíme dobre – v skutočnosti je však pred nami tieň a nie svetlo.

Nevracať sa ku schémam sveta

Pre to, aby sme kráčali ku svätosti, je tiež dôležité „byť slobodnými a cítiť sa slobodní“. Pápež však zároveň upozorňuje, že existuje mnoho vecí, ktoré zotročujú. Preto Peter vyzýva, aby sme sa neprispôsobovali žiadostiam, „ako keď sme boli v nevedomosti“. Aj Pavol v Prvom liste Rimanom hovorí: „neprispôsobujte sa“, čo znamená nevstupujte do schém“:

 „To je správny preklad tejto rady – nevstupovať do schém sveta, nevstupovať do schém v zmysle zmýšľať svetsky, v zmysle zmýšľania a posudzovania vecí, ktoré ti ponúka svet, pretože toto ťa oberá o slobodu. A pre to, aby sme kráčali vo svätosti, je treba byť slobodnými: mať slobodu kráčať hľadiac na svetlo, kráčať vpred. Keď sa však vrátime ku spôsobu života, ktorý sme viedli pred naším stretnutím s Ježišom Kristom alebo keď sa vrátime do schém sveta, strácame slobodu.“

Bez slobody nemôžeme byť svätí

V Knihe Exodus vidieť, ako mnohokrát Boží ľud nechcel hľadieť vpred, smerom ku spáse, ale chcel sa vrátiť späť. Reptali a „predstavovali si  pekný život, ktorý mali v Egypte“, kde jedávali cibuľu a mäso, poznamenal Svätý Otec. „Vo chvíľach ťažkostí sa ľud vracia späť“, „stráca slobodu“ – je pravda, že jedli dobré veci, avšak „za stolom otroctva“.

„Vo chvíľach skúšky máme vždy pokušenie hľadieť späť, pozerať na schémy sveta, na schémy, ktoré sme mali pred tým, ako sme sa vydali na cestu spásy – a to bez slobody. A bez slobody nemôžeme byť svätí. Sloboda je podmienkou k tomu, aby sme kráčali hľadiac na svetlo pred nami. Nevstupujme do schém svetskosti: kráčajme vpred, hľadiac na svetlo, ktoré je prísľubom, a to v nádeji. Toto je ten prísľub, ako aj u Božieho ľudu v púšti: keď hľadeli vpred, šli správne; keď ich premáhala clivota, lebo nemohli jesť dobré veci, ktoré im dávali tam [v Egypte], pochybili a zabúdali na to, že tam nemali slobodu.“

Svetské schémy sľubujú všetko a nedajú nič

Pán nás teda volá ku svätosti v každodennosti. A sú tu dve meradlá toho, či sme na ceste ku svätosti: je ním predovšetkým to, či hľadíme smerom k Pánovmu svetlu v nádeji, že ho nájdeme. Druhým meradlom je, či v čase skúšok hľadíme vpred a nestrácame slobodu utiekajúc sa do svetských schém, ktoré „ti sľubujú všetko, no nedajú ti nič“.

„Buďte svätí, lebo ja som svätý“ – to je Pánovo prikázanie. Pápež František ho pripomenul aj v závere homílie, aby tak veriacich vyzval vyprosovať si milosť dobre rozumieť tomu, čo je to cesta svätosti: tá je „cestou slobody, avšak v nádeji zameranej ku stretnutiu s Ježišom“. Podľa Svätého Otca treba aj dobre rozumieť tomu, čo je to ísť smerom ku „svetským schémam, ktoré sme mali my všetci pred tým, ako sme stretli Ježiša“. 

-zk, jb-