P. Dufka SJ: Duchovné podnety opáta Jána Klimaka

Sv. Jan Klimak (Ioannes Climacus) mystik a cirkevný spisovateľ, autor jedného z najvýznamnejších diel kresťanskej asketiky Rebrík do neba. Rebrík obrazne vyjadruje jednotlivé kroky či malé úseky výstupu k duchovným výšinám. Tento výstup má svoju dynamiku, ťažkosti, nebezpečenstvá, ale i radosti a odmeny.

Veľmi užitočné pre pochopenie obsahu tohto diela, ktoré dodnes  nestratilo  zo svojej aktuálnosti, je stručne sa oboznámiť so životom tohto velikána ducha.  Žil v 7. storočí a ako 16-ročný vstúpil do kláštora na vrchu Sinaj, ktorý sa doteraz nachádza na Sinajskom polostrove v Egypte.  Kláštor bol založený v 6. storočí, hoci prítomnosť kresťanov tu bola zaznamenaná už na konci 3. storočia. Výber miesta však nebol náhodný. Bol to práve vrch Sinaj, na ktorom Mojžiš dostal dve kamenné tabule zákona, ktorý mal usmerňovať život vyvoleného ľudu. Tento dar zákona sprevádzali blesky a hromy. Izraeliti miesto trpezlivého čakania na Boží zákon prepadli modloslužbe a začali sa klaňať zlatému teľaťu, ktoré si sami zhotovili.  Všetko toto silne rezonuje v diele Rebrík do neba. Výstup na horu Sinaj a následné prijatie Božieho zákona, ktoré sprevádzajú hromy a blesky, sú obrazom prekážok, ktoré musí človek prekonať, ak sa chce dostať k hodnotám ducha. Oblaky, nejasnosť, osamelosť, námahu, ako i hromy a blesky zažíva vo svojom srdci každý človek, ktorý sa rozhodne vystúpiť na duchovné výšiny. Pri výstupe potrebuje orientáciu, nesmie stratiť správny smer.  Jedno z najväčších nebezpečenstiev výstupu k Bohu je zlaté teľa, ktoré človeka neraz zvedie zo správnej cesty a ktoré má podobu falošnej hierarchie hodnôt, postavenia, pohodlnosti či majetku. Toto je obraz hory Sinaj, ktorá na Jána Klimaka urobila veľký dojem a ktorá duchovne zaznieva v jeho diele.

V kláštore na tejto hore, ktorý dal postaviť cisár Justinián už v 6. storočí, je i chrám, v ktorom sa Ján Klimak často modlieval. V apside tohto chrámu je veľká mozaika, na ktorej je vyobrazený ešte iný vrch, a to vrch Tábor. Bol to vrch premenenia Pána a i táto premena silne poznačila dielo tohto autora. Vrch je miestom vnútornej premeny a  kto naň s námahou vystúpi, nezostane ten istý. I on zažije premenu.

Koncept postupného výstupu bol v Egypte prítomný i vo forme pyramíd. Tvar pyramíd nie je náhodný a neurčovala ho len praktická stránka tejto stavby. Jednotlivé steny všetkých štyroch strán, ktoré sa postupne zužujú a smerujú k vrcholu, symbolicky zobrazujú vzostup, ktorý umožňoval faraónovi postupný výstup na dosiahnutie neba. Toto je niekoľko obrazov, ktoré inšpirovali Jána Klimaka k napísaniu diela Rebrík do neba. V diele zachytáva to, čo sa deje s človekom, keď sa podujme na duchovný výstup. Každý fyzický výstup na hory nám môže túto postupnú premenu človeka pripomínať.

Nie je ľahké zostručniť všetky duchovné podnety, ktoré sa nachádzajú v diele Jána Klimaka, ale keby sme chceli zhrnúť obsah tohto diela do troch bodov, boli by to asi tieto:  duchovné zdravie, rozlišovanie a zjednotenie.

1.    Duchovné zdravie

Prvé kroky výstupu na horu by mali byť podľa Klimaka poznačené zbavovaním sa vecí, ktoré zaťažujú a prekážajú v chôdzi. Pri duchovnom výstupe ide predovšetkým o nezdravú naviazanosť na veci, ľudí, majetok či k sebe samotnému. Podľa tohto autora ide o duchovné zdravie, ktoré si má človek strážiť. Hriech nazýva chorobou ducha a je prirodzené, že tak ako choroba je prekážkou fyzického výstupu na hory, tak je akákoľvek nezdravá naviazanosť hriechom, ktorý prekáža duchovnému výstupu. Ján Klimak však rozlišuje medzi bežným a závažným ochorením ducha. S bežnými hriechmi, podobne ako s  bežnými ochoreniami, si človek do istej miery poradí sám. Sám si vyhľadá spovedníka, sám si vie usporiadať neporiadok vo vlastnom srdci. Keď sa však zlé návyky stanú zlozvykmi a choroba prerastie do veľkých rozmerov, vtedy si bez pomoci zvonka neporadí. Tu už treba pomoc kňaza alebo skúseného duchovného vodcu.     

2.    Rozlišovanie  

I napriek prvotnému očisteniu, zbaveniu sa nadbytočných a zlých naviazaností neznamená, že samotný výstup je ľahký. Jedna vec je vytvoriť podmienky na výstup, druhou vecou je ho však realizovať. To obyčajne stojí človeka veľa námahy a konkrétnych úkonov. Výstup na duchovný vrchol, akákoľvek askéza alebo vytrvalá modlitba je atakovaná zo strany nepriateľa našej duše. Podnety, ktoré človeku pri výstupe zídu na um, pochádzajú z troch zdrojov. Od nás samotných, od Božieho ducha a od zlého ducha. V tejto fáze výstupu Ján Klimak v rámci rozlišovania duchov kladie dôraz aj na poznanie seba samého. Človek by mal vedieť odhadnúť, kedy má bojovať s pokušeniami a kedy jednoducho z bojiska odísť a riadiť sa starou zásadou – in fuga salus, čo v preklade znamená – v úteku je záchrana.

3.    Zjednotenie  

Ján Klimak vrchol výstupu na horu dáva do súvislosti so známou vetou knihy Genezis: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“ (Gn 1, 26) Uzdravením chorôb ducha a duchovným rozlišovaním sa človek postupne zjednocuje s Tým, ktorý ho stvoril. Tento autor je presvedčený o tom, že Boží obraz žiadny človek nestratí, pretože všetci sme boli Bohom stvorení. Čo však strácame, je Božia podoba. Hriechom,  zlými návykmi a zlobou srdca si človek nasadí na tvár akoby masku, ktorá prekryje Boží obraz v nás podobne, ako je to pri divadelnom predstavení. Divadelník na istý čas hrá inú osobu, ale natrvalo sa ňou nestáva. Úlohou duchovného výstupu, akejkoľvek námahy či askézy je opätovne nadobudnúť stratenú podobu Boha. Odhodiť masku a zviditeľniť jeho obraz v nás.  

Milí priatelia, pri plánovaní našich dovolenkových výstupov na hory nezabúdajme i na Klimakove zásady výstupu k duchovným výšinám, podľa ktorých jednotu s Bohom predchádza uzdravenie z duchovných chorôb a duchovné rozlišovanie.