Svedectvo slovenských Američanov: Duchovné korene a osobnosť kardinála Tomka
Mons. Robert J. Siffrin je predsedom Konferencie slovenského kléru v USA. Mons. Peter M. Polando je kaplánom Prvej slovenskej ženskej katolíckej jednoty v USA a niekdajším predsedom Združenia slovenských katolíkov v USA. Počas ich návštevy Ríma v novembri 2022 ich k mikrofónu pozval P. Jozef Bartkovjak SJ, vedúci Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News. Rozhovor nahrávaný v angličtine prinášame ako text v slovenskom preklade a ako podcast v originálnom znení.
Vitajte v Slovenskom oddelení Vatikánskeho rozhlasu. Mons. Siffrin, nie ste v Ríme po prvýkrát, podobne aj Vy, Mons. Polando, ste častými hosťami v Ríme i na Slovensku. Viem, že ste sa obaja v auguste zúčastnili na pohrebe kardinála Jozefa Tomka v Košiciach. Podeľte sa s nami o vašich dojmoch a o vašom dlhoročnom priateľskom vzťahu so zosnulým kardinálom Tomkom.
Mons. Siffrin: Pohreb v Košiciach bol nádhernou poctou kardinálovi Tomkovi. Mám vrúcny vzťah a hlboký obdiv k jeho službe v Cirkvi, k jeho práci na poli misií po celom svete a k jeho veľkej láske k Slovensku. Koľkokrát sa podelil s tým, ako veľmi bola jeho viera zakorenená v dedičstve otcov a s láskou ju prinášal ostatným. Bolo teda naozaj prospešné zúčastniť sa na jeho pohrebe v Košiciach, prejaviť vrúcnu poctu jeho životu a jeho láske k Cirkvi.
Mons. Polando, v minulosti ste viackrát navštívili kardinála Tomka v Ríme. V tieto dni ste opäť prišli na miesto, ktoré nám ho pripomína, ako sa tu cítite?
Mons. Polando: Veru, kardinála Tomka naozaj poznáme v Youngstowne v Ohiu už mnoho rokov. Už v 60. a 70. rokoch minulého storočia, keď bol otec George Franco správcom farnosti Kostola Najsvätejšieho mena Ježiš, chodieval k nemu na návštevu, a vtedy som sa prvýkrát stretol s otcom Tomkom. A potom, keď sa stal kardinálom, nás pozval aj k sebe domov na večeru a bolo to úchvatné byť tam spolu s ním. Odvtedy, keď sme niekedy prišli do Ríma, s Mons. Siffrinom, a aj s mojou mamou, ak vedel, že sme v meste, vždy nás pozval na večeru a viedol s nami skvelé rozhovory o tom, čo robí vo svete, na poli evanjelizácie, a tiež o svojom osobnom živote.
Teraz sa zdržiavate v Ríme niekoľko dní a máte možnosť zúčastniť sa na rôznych podujatiach. Mohli by ste spomenúť niektoré z nich?
Mons. Siffrin: Bola to úžasná zhoda okolností, že sme mohli byť tu v Ríme na oslave výročí v Slovenskom ústave i na prezentácii jubilejnej publikácie. Je to krásny spôsob, ako sa podeliť o dobrú zvesť viery a uctiť si i ďalej odovzdávať slovenské katolícke dedičstvo Cirkvi. Bola to naozaj úžasná česť byť súčasťou tých osláv.
Ako vnímate svoje slovenské korene v rámci vašej katolíckej identity? Žijete v Spojených štátoch, ste členmi diecézy Youngstown v štáte Ohio. Ako na to hľadia tamojší ľudia?
Mons. Polando: Je to pre mňa niečo prirodzené, pretože po rodičoch mám na sto percent, z oboch strán, slovenské korene. Moji starí rodičia emigrovali zo Slovenska do Spojených štátov v mladom veku, 15 až 20-roční. Viete, niekedy sa nám nepáči, že naši 15 alebo 20-roční ľudia idú do zahraničia, ale pre nich to bola výzva. A ľudia prichádzajúci zo Slovenska do Ameriky pomohli vybudovať Ameriku do dnešnej podoby. Našli tam prácu, ale boli tvrdo pracujúcimi robotníkmi. Pracovali v uhoľných baniach v Pensylvánii, v oceliarňach v Ohiu či v Gary v Indiane... A to nás potom naučilo poctivej pracovitosti. Starí rodičia v tom čase neboli vzdelaní, pretože opustili školy a prišli pracovať a založiť si rodinu. V tých dobách mali veľké rodiny – ja mám veľa tiet a strýkov, môžete si to overiť. A táto etika pracovitosti sa potom premietla do vzdelávania. Moji rodičia už mohli chodiť do škôl, na strednú školu, a mne a mojím súrodencom už umožnili ísť aj na vysokú školu. A teraz my sme tí, ktorí pomáhajú budovať Ameriku iným spôsobom.
Mons. Siffrin, ste predsedom Konferencie slovenského kléru v USA, organizácie s historickými koreňmi. Mohli by ste ju pár slovami predstaviť?
Mons. Siffrin: Konferencia slovenského kléru bola založená v roku 1985. Slovenskí duchovní sa zapájali do bratstiev po mnoho rokov. Konferencia slovenského kléru chce udržiavať živú vieru. Preto si vážime naše dedičstvo, ktoré je veľmi dôležité a je neoddeliteľnou súčasťou našej katolíckej identity. Duchovní tiež veľmi podporujú vyššie štúdiá tu v Ríme, viacero kolégií a inštitútov bolo financovaných Američanmi ešte v šesťdesiatych rokoch. My pokračujeme vo financovaní kolégií aj v súčasnosti, v ich prevádzke a podpore študujúcich kňazov, ktorí prichádzajú zo Slovenska, aby mohli vzdelanostne rásť a priniesť nadobudnuté schopnosti späť na Slovensko. Je nás asi 75 členov, každý druhý rok sa stretávame na spoločných duchovných podujatiach a tiež sa všetci angažujeme v rôznych slovenských bratstvách, aby sme povzbudzovali vieru v Cirkvi a udržiavali dedičstvo slovenskej histórie v našich farnostiach a rodinách.
V Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda v Ríme sa 15. novembra konala slávnosť na pamiatku 40. výročia prvej návštevy pápeža sv. Jána Pavla II. na tomto mieste. Návšteva bola uznaním tejto slovenskej inštitúcie v časoch komunizmu, keď na Slovensku nebola sloboda. Mali ste možnosť osobne sa vtedy v roku 1981 stretnúť s Jánom Pavlom II.?
Mons. Polando: Nie priamo v roku 1981, ale stretol som sa so sv. Jánom Pavlom II. neskôr. V skupine nás bolo päť slovenských kňazov a jeden biskup. Mali pre nás päť špeciálnych stoličiek v bazilike a pápež predniesol svoj týždenný príhovor a potom podišiel k nám, aby nás pozdravil. A tak sa zvítal najprv s biskupom Adamcom a potom s ďalšími troma alebo štyrmi monsignormi, a ja som bol len obyčajný kňaz. A pápež príde ku mne a pýta sa: „Kde máte purpur?“ A ja som povedal: „Svätý Otec, purpur mi môžete dať jedine Vy.“ Takže na ďalšiu Kvetnú nedeľu som sa stal monsignorom. Takto som konverzoval s Jeho Svätosťou. Toto je moja spomienka na sv. Jána Pavla II. a bola to nádherná príležitosť, cítil som sa vtedy nesmierne poctený.
A Vy, Mons. Siffrin, stretli ste sa osobne sv. Jánom Pavlom II.?
Áno, stretol som sa so Svätým Otcom jeden raz.
Ale bol som vysvätený za diakona v roku, keď bol zvolený, takže celé moje kňazstvo bolo ovplyvnené svedectvom, učením a svätosťou jeho života, to ma skutočne ako mladého kňaza inšpirovalo, aby som sa naďalej usiloval o túto hrdinskú cnosť, plniť to, k čomu som sa zaviazal. Vždy nás vyzýval, aby sme sa nebáli žiť svoju vieru a vydávať svetu svedectvo o láske Ježiša Krista.
Slovenské organizácie v USA sú vo zvláštnej situácii, pretože mladá generácia už nehovorí po slovensky, jej slovenské korene sú však jasné. Mons. Polando, v súčasnosti ste kaplánom Prvej slovenskej ženskej katolíckej jednoty v USA. Ako sa darí udržiavať tradície aj bez toho, aby ste hovorili po slovensky?
Všetky slovenské združenia v Spojených štátoch kladú dôraz na slovenské tradície. Máme tanečníkov v tradičných krojoch, ktorí sa venujú tancu, máme aj hudobníkov, ktorí sa zapájajú. Ale združenia sú v rôznych pobočkách po celých Spojených štátoch. Prvá katolícka jednota slovenských žien, ktorej som kaplánom, je prítomná v 48 z 50 štátov USA. Takže sa snažíme udržiavať slovenské tradície, ale aj pomáhame tým ľuďom, ktorí majú menej šťastia ako my, pretože to, čoho sa dostáva nám, sa snažíme vracať iným, a nielen Slovákom, ale aj iným národom.
Čo zostáva vo vašich spomienkach na osobnosť nedávno zosnulého kardinála Jozefa Tomka?
Mons. Siffrin: Príležitosti návštev u kardinála Tomka boli vždy z jeho strany svedectvom veľkého nadšenia pre život Cirkvi, veľkej túžby dozvedieť sa, čo sa deje, čo si ľudia myslia. Bol skvelý rozprávač a vydal úžasné svedectvo o delení sa s vierou v rôznych častiach sveta a o pochopení toho, ako nás rozdiely v kultúrach môžu obohatiť a rozšíriť naše hľadanie Pravdy. Vždy sa mi vybavia v pamäti tie dlhé rozhovory, ktoré sme viedli, dozvedali sa viac o svete a obzvlášť o výzvach, ktorým Cirkev čelí v rôznych misiách po celom svete.
Mons. Polando: Pamätám si ho ešte ako kňaza. Otec Tomko prišiel do Youngstownu, keď som chodil na základnú školu, a náš pán farár ho priviedol do všetkých tried, aby sme sa s ním stretli. Prišiel odtiaľto, z Ríma, bolo to v čase, keď bol ešte pri živote komunizmus. A neskôr, bola to veľká česť a privilégium, keď som bol kňazom a farárom jednej z našich slovenských farností v Youngstowne, rozhodol sa prísť a pobudnúť s nami a sláviť ako kardinál svätú omšu v slovenčine, z ktorej boli všetci nadšení. A to je moja skutočná spomienka na neho, že sa stále držal svojho dedičstva, svojho slovenského dedičstva a vždy nám pripomínal, aby sme boli dobrými, svätými katolíkmi.
Na tohtoročných oslavách 40. výročia prvej pápežskej návštevy v Slovenskom ústave v Ríme bolo spomenuté, že prínos katolíkov zo Spojených štátov amerických, Slovákov, ktorí pomohli vybudovať kolégium, je niečo, čo sa vrylo do pamäti a ľudia sú za to vďační. Každý, kto si príde pozrieť kolégium, kaplnku sv. Cyrila a Metoda, mozaiky a toto krásne miesto, uvedomí si, že je to príspevok „amerických Slovákov“. Máte k tomuto miestu v Ríme citový vzťah?
Mons. Siffrin: Bol som v Slovenskom ústave asi desaťkrát
za posledných 24 rokov. Konferencia slovenského kléru pomáha udržiavať fungovanie kolégia v povedomí všetkých členov. A aj našu stálu podporu, pretože sme si uvedomili, že štúdium, ktorému sa mladí kňazi venujú tu v Ríme, prináša bohaté poznatky a skúsenosti pre službu v jednotlivých diecézach na Slovensku. A v rámci toho som pozval do Youngstownu aj štyroch bohoslovcov slovenskej národnosti, budúcich kňazov, takže sme obohatení ich službou. Máme spojenie s dianím najmä na východnom Slovensku, v arcidiecéze Košice. Bol som tam 25 krát. Vidieť tú živú Cirkev v mužoch a ženách i kňazoch a rehoľníkoch, to boli jednoducho úžasné skúsenosti.
A Vy, Mons. Polando, Vaša prvá spomienka na Slovenský ústav?
Tá prvá je ešte z detstva. Pretože medzi našimi obálkami s milodarmi, ktoré rodičia dávali v kostole v čase zbierky, boli vždy raz do roka obálky pre tento ústav. V tom čase bolo v rámci našej diecézy asi 8 až 10 slovenských farností, ktoré všetky spolupracovali, spolu s ostatnými Slovákmi, najmä v Pensylvánii a Ohiu, štátoch, ktoré mali najviac slovenského obyvateľstva, aby sa zabezpečilo, že sa tento ústav vybuduje. A je to zázrak aj dodnes, že máme takú budovu, ako máme tu v Ríme.
Na záver nášho rozhovoru: vraciate sa do Youngstownu v Ohiu, s čím sa podelíte so svojimi farníkmi a členmi vašich organizácií? Aký hlavný dojem si so sebou prinášate?
Mons. Siffrin: Vždy, keď som bol v Ríme alebo na Slovensku, bola to pre mňa úžasná príležitosť podeliť sa o živosť Cirkvi doma v Youngstowne. A pomáha to všetkým našim ľuďom slovenského pôvodu, aby sa cítili spojení s vlasťou a so životom Cirkvi a podporou, ktorú poskytujeme na pomoc službe Cirkvi na Slovensku, aby naďalej rástla a rozvíjala sa.
Mons. Polando: Keď som prvýkrát išiel na Slovensko,
bolo to v roku 1973 na 35 dní. A stretol som kňaza v dedine mojej starej mamy, ktorý ma vzal do Košíc, aby som si pozrel katedrálu, ale v tom čase, v období komunizmu, ju nazývali múzeom. Bol som ohromený tou pulzujúcou katolíckou vierou ľudí v dobe útlaku. A stále si to v sebe nosím ako kňaz, pretože sa modlili za tunajších kňazov, a bolo to v dobách komunizmu. To ma viedlo k premýšľaniu, či by som aj ja rovnako nemal konať pre moju katolícku vieru, pre svoje slovenské dedičstvo. A vďaka tomu som kňazom, ktorým som dnes už 42 rokov.
Veľmi pekne vám obom ďakujem za svedectvá, za to, že ste pripomenuli veci, ktoré by mladá generácia mala poznať a zachovať si ich ako historickú pamäť. Prajem vám šťastnú cestu domov a možno sa opäť uvidíme v Ríme.
Mons. Siffrin: Pevne dúfam, že sa v Ríme opäť uvidíme. Je to vždy veľká radosť prísť sem, modliť sa, premýšľať, jednoducho sa tešiť z Talianska a Ríma.
Mons. Polando: A ak sa do Ríma nevrátim, uvidíme sa hore v nebi. Ako to znie?
Veľmi dobre, nechajme sa prekvapiť.
(Nahrávané 18. novembra 2022 v Ríme)
-jb, mh-
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
