Pápežov list do Barcelony pri 500. výročí obrátenia sv. Ignáca z Loyoly

Pápež v liste konštatuje, že Ignácovo obrátenie malo svoj spúšťač v krízovom momente vojnového boja a Boh si tak poslúžil vojnou i morovou epidémiou, aby ho priviedol k sebe. Ignác sa ukázal byť verným povolaniu, ktoré sa mu od Boha dostalo. Svätý Otec však dodáva: „ale čo je dôležitejšie, nenechal si túto milosť pre seba, ale od začiatku ju vnímal ako dar pre druhých, ako cestu, metódu, ktorá môže pomôcť druhým stretnúť sa s Bohom, otvoriť svoje srdce a nechať sa ním osloviť“.

List pápeža Františka v plnom znení

Jeho Eminencii kardinálovi Juanovi Josému Omellovi Omellovi, arcibiskupovi Barcelony a predsedovi Konferencie biskupov Španielska

Drahý brat,

dňa 14. novembra sa v Barcelone bude sláviť výnimočná udalosť - 500. výročie príchodu chudobného vojaka na odľahlé zemepisné miesto Španielska, keď bol na ceste do Svätej zeme. Náš protagonista, po tom, ako slúžil kráľovi a svojmu presvedčeniu až po vyliatie krvi, bol zranený na tele i na duchu, zriekol sa všetkého a odhodlal sa nasledovať Krista v chudobe a pokore. V tom čase mu veľmi nezáležalo na tom, či bude bývať v nocľahárňach pre chudobných, alebo sa bude musieť stiahnuť do jaskyne, aby sa modlil, a už vôbec nie na tom, že ho budú „považovať za hlúpeho a za blázna“ (Duchovné cvičenia, 167). A predsa - čo je paradox osudu - o päť storočí neskôr sa občianske i náboženské autority tohto regiónu spolu s generálnym predstaveným rehoľného inštitútu, ktorý založil, Spoločnosti Ježišovej, oficiálnym spôsobom stretávajú, aby oslávili túto udalosť.

Aj ja sa chcem pripojiť k tejto udalosti, na ktorej som vás požiadal, aby ste ma zastupovali, a prosím vás, aby ste odovzdali moje pozdravy všetkým prítomným autoritám, občianskym aj cirkevným, a cez nich Božiemu veriacemu ľudu, ktorý si pripomína sv. Ignáca z Loyoly s nábožnosťou a láskou, i ľuďom dobrej vôle, ktorí si ho vážia pre jeho čestnosť a dôslednosť v presvedčení. Rovnako aj členom Spoločnosti Ježišovej, ktorí si ho rovnako ako ja ctia ako svojho zakladateľa.

V tejto chvíli je dôležité si uvedomiť, že na to, aby ho k tomu priviedol, si Boh poslúžil vojnou i morom. Vojnou, ktorá ho vytiahla z obliehania Pamplony a bola spúšťacím podnetom jeho obrátenia, a mor, ktorý mu zabránil dostať sa do Barcelony a zadržal ho v jaskyni v Manrese. Je to pre nás veľké ponaučenie, pretože nechýbajú vojny a pohromy na to, aby sme dospeli k obráteniu. Môžeme ich preto využiť ako príležitosť obrátiť doterajší kurz a investovať do toho, čo je skutočne dôležité, bez ohľadu na oblasť, v ktorej pôsobíme. Takže prostredníctvom kríz nám Boh hovorí, že nie sme pánmi Dejín, s  veľkým písmenom, dokonca ani svojich vlastných dejín, a hoci môžeme slobodne odpovedať alebo neodpovedať na povolávajúce výzvy jeho milosti, je to vždy jeho plán lásky, ktorý riadi svet.

V onej situácii sa Ignác ukázal byť poslušným tomu povolaniu, ale čo je dôležitejšie, nenechal si túto milosť pre seba, ale od začiatku ju vnímal ako dar pre druhých, ako cestu, metódu, ktorá môže pomôcť druhým stretnúť sa s Bohom, otvoriť svoje srdce a nechať sa ním osloviť. Odvtedy sa nám jeho duchovné cvičenia, podobne ako iné cesty dokonalosti, napríklad dvanásť stupňov pokory sv. Benedikta, vnútorný hrad sv. Terézie, alebo jednoducho tie, ktoré nám ponúkajú blahoslavenstvá či dary Ducha Svätého, predstavujú sa nám ako ten Jakubov rebrík, ktorý nás zo zeme nesie k nebu a ktorý Ježiš sľubuje tým, ktorí ho úprimne hľadajú.

Nech ťa Pán požehná, drahý brat, nech požehná ľud, ktorý putuje v tých krajinách a nech nad vami bdie Svätá Panna. A prosím, nezabudnite sa za mňa modliť.

Bratsky,

FRANTIŠEK

Rím, pri sv. Jánovi v Lateráne, 12. septembra 2022

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-jb-