Pešo z Dúbravky do Ríma za 75 dní – svedectvo manželov Hulmanovcov

Manželia Hulmanovci z Bratislavy-Dúbravky prekonali 1650 kilometrov za 75 dní. Kráčali po starých pútnických cestách na trase „Romea strata“ a „Via Francigena“.  Po príchode do Ríma v sobotu 10. septembra sa hneď za čerstva podelili so svojimi zážitkami pre Vatikánsky rozhlas:

„Uvedomil som si, že sme súčasťou putujúceho spoločenstva. Kam putujeme? Za Kristom.“ (Erich)

„Teraz tak nanovo vidím mariánsku úctu a aj modlitbu ruženec. Lebo myslím si, že ruženec je Ježišova modlitba... Modlitba o Ježišovi a o budovaní vzťahu.“ (Katarína)

„Až po čase sme prišli na to, že človek toho potrebuje naozaj veľmi, veľmi málo.“ (Erich)

„Je rok odvtedy, čo Svätý Otec bol na Slovensku. Tak to vnímam aj ako púť vďačnosti, že on prišiel k nám na Slovensko a my sme teraz do roka boli schopní prísť sem, priputovať k nemu, k nohám sv. Petra a Pavla.“ (Katarína)  

„Čo ma napĺňalo celý čas, bol taký neskutočný pocit 

veľkej vďačnosti za to, že môžeme spolu ísť na túto púť... Každý deň bol nejaký darček... Aj dnes na námestí pred Bazilikou sv. Petra. Veľká vďačnosť, pretože toto bola, povedal by som, až taká „drzosť“ si povedať: no tak ideme peši do Ríma, dvaja „starouši“. Ale sa nám to podarilo, Pán Boh nám to doprial. Takže ten pocit mi asi zostane v duši veľmi dlho zapísaný.“ (Erich)

„Včera večer sme prišli do Slovenského pápežského kolégia sv. Cyrila a Metoda. A mňa to veľmi dojalo, lebo je to pre mňa symbol nášho života, aj tých generácií Slovákov, ktorí sa snažili držať vieru a držať slovenský národ... Aj som počítala, že sa tu stretneme s pánom kardinálom Tomkom, tak verím, že on sa teraz pozerá a usmieva sa na nás a tiež má z toho radosť, že sa nám podarila takáto púť.“ (Katarína)

„Pozdravujeme všetkých a ďakujem všetkým, ktorí sa za nás modlili a držali nám palce. Boli sme celý čas spolu s nimi.“

Pripravil: Jozef Bartkovjak SJ