Vianoce vo vlasti pápeža Františka – rozhovor s argentínskym saleziánom

Don Mario Óscar Llanos SDB je profesorom na Fakulte pedagogických vied Pápežskej saleziánskej univerzity, na katedre Pedagogiky a pastorácie povolaní. V tomto roku bol vymenovaný Svätým Otcom za konzultora vatikánskej Kongregácie pre zasvätený život.

Don Mario, pochádzate z Argentíny, ako dlho ste už v Ríme? 

„Do Ríma som prišiel v roku 1997 z poslušnosti voči mojim predstaveným, ktorí ma povolali na päť rokov spolupracovať v saleziánskom generálnom dome na úseku formácie, a potom v roku 2002 som bol poslaný na túto univerzitu, aby som zastával už spomínanú katedru. V Ríme žijem už 24 rokov a som tak trochu i rímsky občan.“

Aké sú tradície, zvyky a celkové prežívanie Vianoc vo vašej vlasti, ktorú máte spoločnú s pápežom Františkom?

„Predovšetkým treba myslieť na to, že Vianoce v Argentíne prežívame uprostred leta, takže rodiny sú veľmi odpočinuté, je to čas dovoleniek, čas tepla a tiež niekedy čas turistiky, kúpania. Istotne v noci 25. decembra za plného leta, alebo začínajúceho leta, sa vzduch trošku osvieži. A kto prežíva Vianoce vo viere, sa po uplynutí 8. decembra so sviatkom Nepoškvrneného Počatia pripravuje na prijatie Ježiška, ktorý prichádza v noci 24. decembra.

Deti sú plne sústredené na toto očakávanie, v ktorom dostanú darčeky. V skutočnosti argentínske deti sú s vianočným časom veľmi spriaznené, pretože darčeky im nosí aj Ježiško, aj Traja králi, 6. januára, v deň Zjavenia Pána. Oba sviatky sú dni darčekov. A dal by Pán Boh, aby darčeky nechýbali ani počas týchto Vianoc, keď ekonomika dostáva trochu zabrať.“

Na otázku ako je to s polnočnou svätou omšou don Mario vysvetľuje, že v noci 24. decembra sa slávi tzv. Misa de gallo, čiže „Omša za spevu kohúta“, ktorá je vianočnou vigíliou. Všetky pastoračné aktivity sa prispôsobujú prísnemu pravidlu, že o polnoci už musia byť všetci doma a  spoločne si pripiť. A aj večera sa nezačne skôr ako po tomto prvom prípitku a potom sa večeria až do prvých hodín dňa 25. decembra.

„Je to deň veľkého rodinného stretnutia, na ktoré prichádzajú príbuzní niekedy z veľkej diaľky, a s radosťou takto spoločne slávia túto noc. I keď sa niekedy trošku vytráca náboženský rozmer, je to vždy rodinná oslava a každopádne je spojená s kresťanskými pravdami viery. Pripravuje sa betlehem, mnohokrát sa organizuje živý betlehem, a farnosti v tejto oblasti prekypujú aktivitami.“

45-miliónová Argentína je známa pestrým národnostným a etnickým zložením. Ako sa to odráža na vianočnom stole?

„V Argentíne máme veľmi rôznorodý národ, pochádzajúci z rozličných častí sveta, preto tu nájdeme tak trochu syntézu vianočných slávení z každého kúta sveta. A tak máme všetky severné zvyky, ako aj tie z juhu sveta, všetky spolu. Sú niektoré veci trochu typickejšie na úrovni jedla, ako „vitel toné“ [teľacie plátky s tuniakovou omáčkou], ktoré pochádzajú z talianskeho Piemontu a do Argentíny ich priniesli piemontskí prisťahovalci. A potom sú tu ďalšie prvky vlastné argentínskej vianočnej atmosfére.“  

Don Mario ohľadom vianočných špecialít vysvetľuje, že typické je  „asado“, čo je opekané mäso z mladého prasiatka alebo z páva či z morky, ďalej „empanadas“, čiže pečivo plnené mletým bravčovým mäsom s kukuricou a paprikou, šalát „taragüí“, ktorý je vyrobený z manioky a miestnych rastlín so zelerom, a často nechýba barbecue, čiže grilovanie, ktoré tvorí argentínskeho ducha. To, čo však je charakteristické pre ich vianočný stôl je „Pane dolce“, sladký chlieb a „sidro“, teda ovocné víno, alebo šampanské. Toto, ako hovorí don Mario je vždy prítomné aj na stoloch chudobnejších ľudí, ktorým to mnohokrát podarujú pracovníci charít.

„Niektoré sympatické veci, ktoré sa robia v čase vianočných sviatkov sú spojené napríklad s hrou na „neviditeľného priateľa“, aby nikto nezostal bez darčeka. A tiež sa robia ohňostroje, niekedy sa spieva, tancuje, hrajú sa hry. Niekde sa hrajú karty, inde sa spieva do večera, do neskorého večera. A nechýbajú postavy Deda Mráza, avšak, ako som už spomenul, silnejšie je zobrazovanie malého Ježiška.

Myslím, že toto môže tak trochu charakterizovať naše Vianoce v Argentíne, pápež František bezpochyby zažil veľa z týchto vecí, o ktorých hovorím, a napokon po večeri isto jedol „pianono“, sladké alebo slané jedlo, ktoré pozostáva z piškótového cesta - šťavnatého, ale plneného tuniakom alebo palmovými výhonkami. A s mnohými ďalšími prípravami dezertov ako „garrapiñada” , čo sú mandle alebo arašidy zatavené karamelom, alebo „macedonia“, čiže ovocný šalát. Ten nesmie chýbať, keby ten chýbal, a to platí aj o panettone a sidro, to akoby ani neboli Vianoce.“

Slávnostnú atmosféru počas argentínskeho vianočného leta tvoria aj rozličné spoločenské zvyky. Don Mario Llanos pokračuje:

„Obloha sa rozsvecuje mnohými ohňostrojmi, s balónmi naplnenými želaniami, ľudia sa zdravia, objímajú, bozkávajú, je to deň rodinných a priateľských stretnutí. Po vianočnej večeri, ktorá sa musí konať v rodine, sa môže ísť do všetkých kútov mesta. Toto vytvára mnoho pohybu, stretnutí, takmer sa dá povedať, že ak nie je stretnutie v deň Vianoc, akoby neboli Vianoce.

Mnohí slávia svätou omšou, tí, ktorí prežívajú sviatky v duchu viery. V mnohých oblastiach môžeme byť svedkami náboženských podujatí, ako stretnutie pri betleheme, pri živom betleheme, kde sa znovu opakujú vianočné scény.“

Otázka, ktorá sa ponúka: stretli ste sa s pápežom Františkom osobne? Pri akej príležitosti?

„Áno, stretol som ho pri rôznych príležitostiach, pri niektorých sympóziách či kongresoch spojených s pastoráciou povolaní alebo zasväteným životom, a pri udalostiach, na ktorých som sa musel zúčastniť. Mal som niektoré príležitosti byť aj hodnú chvíľu s ním, zažiť ho aj v osobnom stretnutí, ako mimoriadnu osobu, ktorá je schopná nadviazať vizuálny kontakt, a nikdy nechýbal úsmev, nikdy nechýbala jeho otázka na moju činnosť. Myslím, že som mal naozaj krásne chvíle s ním.

Mal som tú milosť sprevádzať mojich rodičov pri jednej audiencii Svätého Otca a mohli sme ho tam osobne pozdraviť, vo veľmi dojemnej chvíli pre nich i pre mňa, pápež František bol skutočne ako otec pre nás troch v tej chvíli, akoby tam bol osobitne pre nás, odhliadnuc od tisícov ľudí, čo tam boli okolo.

Táto schopnosť osobného kontaktu, akú prejavuje pri týchto stretnutiach, je skutočne obdivuhodná. A myslím, že tieto stretnutia, ktoré som mal tri či štyri krát osobne, zanechali vo mne vždy silný odkaz. A je to znak jeho schopnosti ľudského kontaktu, hlboko osobného stretnutia, jeho spôsobu vstúpiť do reality človeka, ktorého stretá. Je to pre nás všetkých veľký dar.“

Počas takmer štvrťstoročia stráveného v Ríme ste navštívili aj Slovensko?

„Áno, bol som na Slovensku dvakrát. Raz som zapožičal svoje služby pre našu saleziánsku kongregáciu pri stretnutí pre formátorov, už viac rokov dozadu. A čerstvejšie som bol na Slovensku pri medzinárodnom stretnutí spolupracovníkov pastorácie povolaní. Našiel som tam živú Cirkev, mnoho vôle a mnoho entuziazmu pre službu povolaní. Naozaj žičím tomu, aby Slovensko pokračovalo v rozvoji tohto ducha, hlbokého prežívania viery, a aby nechýbali u mladých veľkorysé rozhodnutia v ústrety Ježišovi, ktorý volá nasledovať ho.“

Don Mario, chcete povedať nejaké želanie našim slovenským poslucháčom?

„Vianočné prianie radosti a stretnutia s Ježišom v Betleheme, ktorý je naším Spasiteľom, s ním, ktorý potom na Veľkú noc naplní srdcia nádejou. A pre všetkých kňazov, biskupov Slovenska, ale aj celého sveta, aby sa cítili spojení vo viere, radostní z toho, čo slávime v týchto dňoch. A osobitné prianie mladým, ktorí počúvajú, pre Vatikánsky rozhlas. Náš saleziánsky duch nemôže zabudnúť a nemyslieť na mladých pri každom type stretnutia, a tak ani tu to nechcem obísť: objatie a pozdrav každému mladému človeku, ktorý počúva, prajem i vám veľmi šťastné Vianoce!“

Toľko don Mario Óscar Llanos, profesor Fakulty pedagogických vied Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme. Pred rozlúčkou sme mu aj vo vašom mene spolu s blahoprianím k Vianociam zablahoželali k 34. výročiu kňazstva, ktoré oslávil pred pár dňami.

(Rozhovor pripravila Miroslava Holubíková)

-mh, jb-