Prorok Daniel a jeho osobitné miesto v predvianočnom čase

Stojíme na prahu vianočných sviatkov. Tak ako na všetky veľké kresťanské sviatky sa cirkev pripravovala minimálne jednodňovým pôstom, na mimoriadne veľké sviatky sa pripravovala viacdenným pôstom, čo neskôr prerástlo do hotového aj niekoľkotýždňového obdobia.

Tak sa na kresťanskom západe sformovalo štvortýždňové obdobie známe ako Advent, v byzantskej tradícii sa o čosi neskôr sformovalo štyridsaťdňové obdobie známe ako Štyridsiatnica pred Pánovým narodením, a ľudovo nazývané Filipovka, keďže začína po sviatku apoštola Filipa, 15. novembra.

Toto obdobie má nielen v rozličných obradových tradíciách rozličné časové rozpätie, ale má aj svoj obsah a svojich protagonistov, ktorých jednotlivé tradície zvlášť vyzdvihujú. Okrem Presvätej Bohorodičky, ktorá sa v každej tradícii v tomto období teší osobitnej úcte, v latinskej tradícii sú výraznejšie vyzdvihnutí prorok Izaiáš, ktorého kniha sa počas adventu číta pri bohoslužbách na pokračovanie, a tiež sa osobitná pozornosť venuje Jánovi Krstiteľovi, ktorý pripravoval ľud na príchod Mesiáša.

A ako je to u gréckokatolíkov, v byzantskej tradícii? Komu je v ich tradícii venovaná počas tohto obdobia väčšia pozornosť než ostatným? Aj tu bude reč o postave zo Starého Zákona, aj tu máme do činenia s prorokom, v tomto prípade je to však mladučký prorok Daniel a jeho spoločníci z Babylonu, Ananiáš, Azariáš a Mízael.

Je treba zdôrazniť, že v tomto predvianočnom období majú v gréckokatolíckom kalendári sviatok až trikrát, a pomerne krátko po sebe. Sú to predposledná a posledná nedeľa pred Pánovým narodením nazývané Nedeľa Praotcov a Nedeľa Otcov, a okrem toho sa ešte pamiatka svätého proroka Daniela a troch mládencov slávi 17. decembra.

Čím si títo mladíci vyslúžili toľkú pozornosť? 

Dôvody sú nasledovné.

Prvým dôvodom je udalosť, kedy Daniel vyjavil kráľovi Nabuchodonozorovi jeho sen a zároveň mu ho vyložil. Vravel: „Kráľ, mal si toto videnie: Videl si sochu, obrovskú sochu, preveľmi blýskavú, stojacu pred tebou, hroznú na pohľad. Táto socha mala hlavu z rýdzeho zlata, prsia a ramená zo striebra, brucho a stehná z bronzu, stehná zo železa, nohy sčasti zo železa a sčasti z pálenej hliny. Díval si sa: zrazu sa odtrhla zvrchu skala, ale nie ľudskou rukou, udrela do sochy, do jej nôh zo železa a z pálenej hliny a rozdrúzgala ich“ (Dan 2,31-34).

Práve v tejto udalosti videli cirkevní otcovia proroctvo - predobraz Kristovho narodenia. Hora je obrazom Bohorodičky a Kristus je kameň, skala, ktorá sa z hory odtrhla bez prispenia ľudskej ruky, čo je symbolom Máriinho panenského počatia bez prispenia muža. Tento nádherný predobraz ospevujú gréckokatolíci na rannej bohoslužbe - utierni takto:

„Kristus, nárožný kameň, nie ľudskou rukou opracovaný, odštiepil sa z teba Panna, hora nerúbaná, a zjednotil v sebe dve prirodzenosti, preto ťa, Bohorodička, veselo ospevujeme.“

Druhým dôvodom je ďalšia udalosť, kedy sa traja mládenci ocitli v rozpálenej babylonskej peci za to, že neuposlúchli kráľov rozkaz klaňať sa soche, ktorú dal zhotoviť. Aj v tejto udalosti možno vidieť krásny predobraz Pánovho počatia v Máriinom lone. Veď náš Boh je všetko stravujúci oheň; on zostúpil do lona tej, ktorá ho ochotne prijala a nespálil ju, podobne ak mládenci v ohnivej peci kráčali a viac než páľavu pociťovali oblažujúcu rosu.

Jeden z liturgických textov na sviatok proroka Daniela 

a troch mládencov hovorí toto:

„Veriaci, dnes nás duchovne zhromaždil prorok Daniel a predložil vrchovatý stôl cností bohatým i chudobným, pocestným i domácim. Ponúkol aj duchovnú čašu, z ktorej vyteká voda nábožnosti, rozveseľuje srdcia veriacich a udeľuje milosť Svätého Ducha.

Tento prorok zažiaril vo svete ako najjasnejšia lampa, skoncoval so všetkými asýrskymi modloslužbami a neskrotným šelmám zatvoril tlamy. Spolu s ním oslávme aj troch mládencov. Čo do prirodzenosti neboli zo zlata, ukázali sa však vzácnejší než zlato. Oheň v peci ich nezničil, no zachoval celistvých a nafta, smola i raždie priniesli im víťazné vence.

Keď nás teda Pán priviedol k záveru roka, kiež nám dá dožiť sa aj vzácneho narodenia Krista, ktorý nám na ich príhovor udelí odpustenie hriechov a hojné milosrdenstvo.“  

Spolu s Danielom a troma mládencami teda spievajme: „Velebte Pána všetky jeho diela, chváľte a vyvyšujte ho na veky!“