„Biblia je ako hudobná partitúra“ – k storočnici biblistu Alonsa Schökela SJ

„Dôležité je nielen Bibliu čítať, ale naučiť sa ju čítať“. Túto radu adresoval profesor Luis Alonso Schökel svojim študentom, ktorých zasväcoval do biblickej exegézy, teológie a hermeneutiky. V tomto roku si Cirkev pripomenula sto rokov od jeho narodenia.

Meno španielskeho jezuitu Alonsa Schökela sa radí k najväčším osobnostiam bádateľov na poli biblickej vedy 20. storočia. Bol vedúcim tímu prekladateľov Svätého písma do španielčiny. Za kľúčový sa považuje jeho príspevok k chápaniu literárnej stránky Biblie z aspektu hebrejskej poézie. Zvlášť sa sústredil na skúmanie symboliky manželského zväzku, ktorá vo Svätom písme vyjadruje vzťah Boha s jeho vyvoleným ľudom.

Storočnicu narodenia Luisa Alonsa Schökela si osobitne uctili 

na pôde Pápežského biblického inštitútu v Ríme, kde pôsobil ako profesor takmer 40 rokov. Ovocím konferencie venovanej jeho osobnosti je aj publikácia s názvom „Manželská analógia v Písme. Eseje na počesť Luisa Alonsa Schökela“ (L’analogia nuziale nella Scrittura. Saggi in onore di Luis Alonso Schökel).

Jubilejná publikácia na počesť storočnice profesora Schökela tak kladie do centra biblickú analógiu symboliky manželského zväzku. Luis Alonso Schökel už svoj doktorát v roku 1963 venoval výskumu hebrejskej poézie. Manželskej symbolike v Biblii venoval aj celkom poslednú prácu pred svojou smrťou v roku 1998, s názvom Manželské symboly v Biblii (Simbolos matrimoniales en la Biblia). Medzi 91 knihami, ktoré prof. Schökel počas života napísal, nájdeme komentáre k Prorokom, Jóbovi, Prísloviam a Žalmom a mnoho iných diel.

Jedným z autorov spomienkovej publikácie k storočnici prof. Schökela je aj rektor Pápežského biblického inštitútu v Ríme páter Michael Kolarčík SJ, ktorý zvlášť pripomenul zásadu prof. Schökela, ktorá sa vpísala do sŕdc žiakov a spolupracovníkov:

„Biblický text je ako hudobná partitúra. Sama partitúra však nie je hudba. Treba ju hrať alebo spievať, partitúru treba interpretovať. Aj biblický text treba interpretovať, inak zostáva iba mŕtvou literou.“

Kanadský jezuita slovenského pôvodu P. Micheal Kolarčík SJ sa podelil so svedectvom o osobnosti prof. Alonsa Schökela pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu:

Aký bol profesor Schökel ako učiteľ a rehoľný spolubrat?

„Bol prvým a aj posledným profesorom, ktorý ma skúšal. Prvá skúška bola z hebrejčiny, ktorú som musel ovládať prv ako som začal licenciát v októbri v 80-tom roku. A posledná bola obhajoba doktorskej práce v máji 1989. Medzi tými rokmi som ho poznal ako učiteľa a rehoľného spolubrata - na Bibliku (Pápežský biblický inštitút) jezuitskí študenti a profesori bývajú spolu v jednej komunite. Vždy chcel inšpirovať dialógom alebo debatou. So študentmi si tykal, vykal iba profesorom, ktorí jemu vykali.“

V čom spočíva odkaz životného diela Luisa Alonsa Schökela?

„Nemyslím si, že môžeme poukázať na nejaké jedno dielo Alonsa, ktoré by zmenilo do podstaty biblické štúdie. Skôr to, že inšpiroval druhých, aby sa ozaj zapojili do biblických štúdií. Bol veľkým podporovateľom dialógu.

Mal oko pre krásu a literatúru. Bol muzikantom, hrával na klavíri. Mal vášeň pre štvorručnú hru na klavíri. Nebolo preňho ľahké nájsť druhú osobu, ktorá bola ochotná čítať partitúru naživo. V Ríme bol v tých časoch mladý jezuita, ktorý často prišiel do komunity z Gesù (Medzinárodné kolégium Najsv. mena Ježiš), kde práve študovali jezuiti prvý cyklus teológie. Raz som sa ho spýtal: ako hrá Alonso s tebou na klavíri? Či je trpezlivý, či sa nenahnevá, keď v interpretácii urobíte chybu a podobne. On odpovedal, že Alonso má rád, keď môže interpretovať partitúru s druhými. Nechce opakovať to, čo raz už prehrali, chce niečo iné. Pri čítaní hudobnej partitúry bol veľmi intuitívny a kreatívny. A takým bol Alonso aj v interpretácii Božieho slova.

Možno jeho najväčšie dielo spočívalo práve v spolupráci na preložení Svätého písma. Alonso Schökel bol hlavným členom tímu nového prekladu Svätého písma do španielčiny. Možno bude hlavne známy práve preto. Spolupracoval aj s inými odborníkmi, medzi ktorými bol aj známy španielsky básnik José Maria Valverde.

Raz mi vysvetlil José Luis Sicre, tiež španielsky jezuita, ktorá často prednášal aj na Bibliku a ktorý spolupracoval v tejto skupine na preklade Biblie, niečo zaujímavé. Ich taktika bola, že každý si preložil danú časť evanjelia. Potom sa dali pospolu a porovnávali svoje preklady s gréčtinou – a tak bol preklad ozaj spoluprácou viacerých. Ale on bol práve ten, ktorý inšpiroval a dokázal začleniť druhých do spolupráce.“

V súčasnosti na Slovensku slávime Rok Božieho slova. Čím môže byť prof. Schökel inšpiráciou v prístupe k Svätému písmu pre veriaceho človeka dnešnej doby, osobitne pre mladú generáciu?

„Myslím, že môžem odpovedať na túto otázku tým, čo nie raz povedal na Bibliku ako študentom, tak aj profesorom. Biblický text je ako hudobná partitúra. Ale samotná partitúra nie je hudba. Je dôležité, aby niekto hral alebo spieval – partitúru niekto musí interpretovať. To isté platí pre Božie slovo, inak zostáva iba mŕtvym písmenom.

Čo znamená pre nás dnes čítať a interpretovať Sväté písmo? V prvom rade by som povedal, že si to žiada pristupovať k Svätému písmu s otvorenosťou: Chcieť počuť s otvorenosťou to, čím nás Slovo Božie chce osloviť. Dajme si pozor, aby sme „nedočítavali“ do Svätého písma to, čo my chceme uviesť. To je veľká chyba, čo robia mnohí, aj odborníci. V angličtine to voláme „proof texting“. Ťažko je to preložiť; znamená to, že v texte hľadáme tie príklady, ktoré potvrdzujú naše mienky, naše myšlienky. Vynechávame tie texty Božieho slova, ktoré idú proti našej pozícii. Naopak čítanie Svätého písma požaduje otvorenosť pre prekvapenie. Keď ozaj počujeme Slovo Božie v Písme, ktoré nás oslovuje iným spôsobom, je to ako otvorenie sa pre krásu a lásku. To je práve to, čo by som prial každému z nás tohto roku, keď slávime Rok Božieho slova. Čítať Slovo Božie s otvorenosťou – nechať sa prekvapiť tým, čím nás chce náš Boh osloviť.“        

Prof. Michael Kolarčík SJ sa narodil v roku 1950 vo Vancouveri 

v rodine slovenských prisťahovalcov zo Spiša. Je členom Kanadskej provincie Spoločnosti Ježišovej a od roku 2014 je rektorom Pápežského biblického inštitútu v Ríme. Dňa 4. mája 2020 ho Svätý Otec František menoval v tejto funkcii na ďalšie trojročné obdobie, do roku 2023.

Pripravil: Jozef Bartkovjak SJ