Cuore-di-GesUaem.jpg

Slávnosť Božského Srdca je Dňom posväcovania sa kňazov - PODCAST

Na Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorá tento rok pripadla na piatok 19. júna, sa v Cirkvi slávi Deň posväcovania sa kňazov. Ide o príležitosť k prehĺbeniu, modlitbe i bratskému zdieľaniu sa medzi kňazmi. Vatikánska Kongregácia pre klerikov pri tejto príležitosti pripravila duchovné podnety, ktoré kňazom celého sveta zaslal prostredníctvom ich biskupov prefekt kongregácie kardinál Beniamino Stella.
Podcast: Kňazi s Kristovým srdcom - z myšlienok pápeža Františka

Text s názvom „Kňazi s Kristovým srdcom“ čerpá 

z učiteľského úradu pápeža Františka. Skladá sa z piatich podnetov na uvažovanie o postojoch kňaza. Prvým je vďačnosť, druhým milosrdenstvo, ďalej sú to súcit, bedlivosť a odvaha. V úvode textu čítame:

„Dňa 4. augusta 2019, pri 160. výročí smrti svätého Arského farára, napísal pápež František List kňazom, v ktorom im poďakoval za ich veľkodušnú službu a povzbudil ich, aby s láskou objali svoje povolanie. V tomto hodnotnom texte Svätý Otec často používa slovo „srdce“, čo môže byť východiskom na zamyslenie a meditáciu pri príležitosti Dňa posväcovania sa kňazov, ktorý sa každoročne slávi na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.“

Kňazi s Kristovým srdcom

Nasledujú myšlienky Svätého Otca Františka:

1.    Vďačnosť

„Vďaka za radosť, s akou viete darovať svoj život, ukazujúc tak srdce, ktoré počas rokov zápasilo a bojovalo nie preto, aby sa stalo stiesneným a trpkým, ale naopak, denne čoraz širším od lásky k Bohu a k jeho ľudu; srdce, ktorému, tak ako dobrému vínu, čas nedal zoctovatieť, ale nadobudnúť stále znamenitejšiu kvalitu; lebo ,jeho milosrdenstvo trvá navekyʻ“.

2.    Milosrdenstvo

„Vieme, že po schodíkoch milosrdenstva môžeme zísť až k najnižšiemu bodu ľudskej situácie – vrátane krehkosti a hriechu – a vystúpiť až k najvyššiemu bodu božskej dokonalosti: ,Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otecʻ. A takto byť ,schopnými rozohriať srdcia ľudí, počas noci s nimi kráčať, vedieť s nimi rozprávať, aj zostúpiť do ich noci, do ich tmy, bez toho, aby ste sa stratiliʻ“.

3.    Súcit

„Vďaka za každý raz, keď ste sa nechali pohnúť vo svojom vnútri a prijali ste tých, čo padli, ošetrili ste ich rany, ponúkli ste teplo ich srdciam, preukázali im láskavosť a súcit ako Samaritán v podobenstve. Nič nie je tak naliehavé ako tieto veci: blízkosť a bezprostrednosť; byť nablízku telu trpiaceho brata. Koľko dobra prináša príklad kňaza, ktorý sa približuje a neodťahuje sa od rán svojich bratov! Odzrkadlenie srdca pastiera, ktorý spoznal duchovnú chuť cítenia sa zjednoteným so svojím ľudom.“

4.    Bedlivosť

„Sklamaní z reality, z Cirkvi alebo z nás samých môžeme zažívať pokušenie uchýliť sa k nasladlému smútku, ktorý východní otcovia nazývali acédia (apatia, skleslosť)... Je to smútok, ktorý znemožňuje všetky pokusy o premenu a obrátenie, šíriac urazenosť a nevraživosť... Bratia, keď hrozí, že sa tento nasladlý smútok zmocní nášho života alebo života nášho spoločenstva, bez úľaku či ustráchanosti, ale s odhodlaním prosme a veďme i druhých k proseniu Ducha Svätého, ,aby nás Pán prišiel zobudiť, aby nami zatriasol v našej ospalosti a vyslobodil nás z nečinnosti. Postavme sa zvyku, otvorme poriadne oči a uši, a predovšetkým srdce, aby sme sa nechali pohnúť tým, čo sa deje okolo nás, a výkrikom živého a účinného Slova Vzkriesenéhoʻ “.

5.    Odvaha

„Aby sme si udržali odvážne srdce je nevyhnutné nezanedbávať nasledovné dve základné väzby našej identity: po prvé, s Ježišom. Zakaždým, keď sa odpútame od Ježiša alebo zanedbáme náš vzťah s ním, krok za krokom naše nasadenie vysychá a naše lampy zostávajú bez oleja, schopného dávať svetlo na cestu nášho života... V tomto ohľade vás chcem povzbudiť, aby sme nezanedbávali duchovné vedenie (sprevádzanie), mať brata, s ktorým sa môžete porozprávať, vymeniť si názory, diskutovať a rozlišovať v plnej dôvere a priezračnosti svoju cestu... Druhou základnou väzbou, ktorú treba posilňovať a živiť, je vzťah s vaším ľudom. Neizolujte sa od svojho ľudu a od kňazov či od spoločenstiev. A tým viac, neuzatvárajte sa do uzavretých a elitárskych skupín. Toto nakoniec udusí a otrávi ducha. Odvážny Boží služobník je ten, ktorý je neustále vo vychádzajúcom pohybe“.

Uvažovanie nad kňazským srdcom inšpirované myšlienkami pápeža Františka sa v dokumente uzatvára zdôraznením vzťahu dôvernosti s Pánom:

Dôverný vzťah

„Päť slov, ktoré predkladáme na Deň posväcovania kňazov, vybrané z Listu, ktorým sa pápež František obrátil na kňazov v auguste minulého roku, odkazuje na kňazské srdce skutočne „zasvätené” Kristovmu srdcu, teda zakotvené v osobnom vzťahu s ním, a preto stvárnené podľa Jeho zmýšľania.

V oblasti psychiatrie a psychoterapie sa ohľadom niektorých problémov morálnej a citovej povahy v živote kňazov preukázalo, že vitalita a pestovanie duchovného vzťahu s Bohom, spolu s rozvíjaním zrelej ľudskosti a zdravých medziľudských vzťahov sú tým najlepším prostredím na uchovanie kňazského celibátu a kňazskej duchovnosti.

Vysoké možné riziko v živote kňaza však predstavuje to, čo sa nazýva „nedostatok dôvernosti”. Každý životný stav, ak sa má prijímať integrálne a má byť chránený pred nebezpečnými útokmi, musí pestovať „dôverný vzťah”, ktorý zvyšuje jeho potenciál a znižuje riziká; pre kňaza to znamená osobné a každodenné priateľstvo s Kristom.“

Vnútorná pôda

„Ľudským, psychologickým a duchovným predpokladom pre dobré zvládnutie kňazského života je teda vnútorný vzťah s Bohom. Nedostatok dôvernosti nie je nič iné, než vyschnutie duchovného života a v dôsledku toho umenšenie hlbokého vnútorného a živého priateľstva s Pánom, ktoré predstavuje základ pre osobnú a pastoračnú plodnosť.

Kňaz, ktorý sa viac nemodlí s vernosťou, a ktorý zanedbáva nosné prvky svojho dôverného vzťahu s Pánom, hromadí si nebezpečný „deficit”, ktorý môže spôsobiť pocit prázdnoty, vnímanie frustrácie a nespokojnosti, ťažkosti so zvládaním samoty, potrieb a citov, až po nebezpečenstvo, že sa vystaví priateľstvám a „vonkajším“ väzbám do tej miery, žeby mohol zrúcať ľudsko-duchovnú stavbu človeka poznačenú rôznymi trhlinami.

Aby sa kňaz pripodobnil Kristovmu srdcu, je potrebné, aby pevný bod jeho každodenného života a základ jeho ľudskej a duchovnej štruktúry stál na takej vnútornej pôde, ktorú tvorí hlboké osobné priateľstvo s Pánom. Na základe toho potom dokáže zvládať po psychickej stránke svoj vlastný život, celibát i apoštolské poslanie a prinášať duchovné ovocie.“

-jb-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

18 júna 2020, 14:11