Kardinál Luis Antonio Tagle pri koncelebrácii s pápežom Františkom (archívny záber) Kardinál Luis Antonio Tagle pri koncelebrácii s pápežom Františkom (archívny záber)

Pápež František vstúpil do ôsmeho roka pontifikátu – rozhovor s kardinálom Taglem

Presne pred siedmimi rokmi, 13. marca 2013, bol zvolený na Petrov stolec pápež František. Dnešným dňom vstúpil do ôsmeho roka svojho pontifikátu.

Dátum zvolenia argentínskeho kardinála Bergoglia za pápeža zostáva nezmazateľnou spomienkou veriacich celého sveta, z ktorých mnohí sledovali v priamom prenose jeho prvé slová z loggie Vatikánskej baziliky. Odvtedy uplynulo sedem intenzívnych rokov jeho služby ako Kristovho námestníka a nástupcu apoštola Petra, v poradí 266. biskupa Ríma.

O ťažkých, ale i radostných okamihoch siedmich rokov pontifikátu pápeža Františka sa pri tejto príležitosti podelil pre Vatikánsky rozhlas - Vatican News prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Luis Antonio Tagle, ktorý bol účastníkom konkláve. Doterajší pontifikát Svätého Otca Františka  obrazne nazval „podobenstvom o blízkosti a súcite Boha“. V rozhovore s redaktorom Alessandrom Gissotim kardinál Tagle spomína niekoľko momentov:

„Spomedzi početných spomienok na 13. marec 2013 by som chcel 

spomenúť dve. Predovšetkým, keď kardinál Bergoglio dosiahol počet hlasov potrebných na zvolenie za pápeža, medzi kardinálmi vypukla radosť, potlesky a chvály Bohu, ktorý nás opäť ubezpečil, že neopustil svoju Cirkev. Ale keď som sa zahľadel na kardinála Bergoglia, videl som, že zostal sedieť so sklonenou hlavou. Moje nadšenie sa náhle zmenilo na bázeň.

V sklonenom postoji nového pápeža som vycítil váhu poslušnosti, sklonil sa pred tajomnou vôľou Božou. Vnímal som tiež potrebu skloniť sa v modlitbe, ako prejav dôvery v Boha, ktorý je skutočným Pastierom Cirkvi. Potom, keď sme sa pripojili k pápežovi Františkovi, pri pozdrave zástupu zhromaždeného na Námestí sv. Petra, uvedomil som si, že každý nový pápež je darom, ktorý Boh bude „odhaľovať“ pomaly v priebehu rokov jeho pápežskej služby, ako prísľub, ktorý Boh bude napĺňať pred očami svojho ľudu.“

Čo Vám osobne priniesol tento pontifikát ako pastierovi veľkej diecézy akou je Manila?

„Okrem bohatstva poučení a gest, ktoré sme dostali od pápeža Františka počas týchto siedmich rokov, som potešený z lekcií, ktoré mi dával svojím príkladom, zvlášť ako pastierovi v Manile: venovať pozornosť jednotlivým ľuďom uprostred veľkých zástupov, udržiavať osobný kontakt uprostred veľkej organizácie či cirkevnej „byrokracie“, prijímať vlastné limity a potrebu mať spolupracovníkov uprostred „nadľudských“ očakávaní, vedieť, že si služobníkom, a nie spasiteľom.“

Mali ste veľa príležitostí stretnúť sa s pápežom Františkom. Čo Vás najviac zaujalo na jeho osobe a jeho svedectve?

Kardinál Bergoglio a ja sme pracovali spolu ako členovia Stálej rady Sekretariátu Biskupskej synody v rokoch 2005 až 2008. Imponovala mi skutočnosť, že do pápežstva vniesol svoju osobnú jednoduchosť, humor a svedomitosť, tak ako som ho vždy poznal.

Prakticky všetky stretnutia, ktoré s ním mám začínajú prvou otázkou nie ohľadom denných záležitostí, ale „ako sa majú vaši rodičia?“. I keď ho mnohí právom považujú za jedného z hýbateľov a  najvplyvnejších udávateľov smeru v súčasných dejinách ľudstva, ja v ňom a v našich rozhovoroch vidím jednoduché „podobenstvo“ o blízkosti a súcite Boha. V role takéhoto „podobenstva“ môže pápež František pohýnať a formovať dejiny.“

Pre pápeža sú na prvom mieste vyraďovaní: chorí, chudobní, migranti. Myslíme teraz na ľudí zasiahnutých koronavírusom. A predsa sú takí, ktorí majú ťažkosť prijať jeho „uprednostňujúcu voľbu“ tých posledných. Prečo podľa Vás?

„Nikoho nechcem súdiť, zvlášť tých, ako hovoríte, čo majú ťažkosť prijať túto „preferenčnú voľbu“ v prospech vyradených, ako aj stvorenstva. Chcem jednoducho pripomenúť všetkým, vrátane mňa samého, že osobitná láska, ktorú kresťania musia mať k tým posledným v spoločnosti, nie je invenciou pápeža Františka.

Biblia, prax Cirkvi od jej zrodenia, sociálne učenie Cirkvi, svedectvo mučeníkov a svätých, a taktiež trvalá misia Cirkvi pre chudobných a opustených v priebehu storočí, predstavujú jeden zbor a jednu symfóniu, ktorej sme povolaní načúvať, a v ktorej sme povolaní zjednotiť svoje hlasy a „nástroje“, ktorými disponujeme, hodno povedať našu osobu, náš čas, naše talenty, naše bohatstvo.

Navrhujem, aby sme mali viac osobných kontaktov a stretnutí s bezbrannými a chudobnými ľuďmi. Ale musíme pripustiť, aby také stretnutia znepokojili naše srdce a viedli nás k modlitbe, aby sme tak mohli počuť Ježiša, ktorý k nám hovorí v chudobných“.

Kardinál Tagle, len pred nedávnom menovaný za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov, v závere rozhovoru spomenul aj vyjadrenie pápeža Františka o „vychádzajúcej Cirkvi“, ktorá „smeruje k mužom a ženám a konkrétnym situáciám sveta, aby im priniesla Evanjelium slovami i skutkami.“

Kardnál Tagle uviedol, že evanjelizácia je dôvodom bytia Cirkvi, ale ako zdôrazňuje pápež František, musí pochádzať z hlbokého stretnutia s Ježišom, ktorý nás miluje a zachraňuje, musí pochádzať od srdca pohnutého Duchom Svätým. A toto si kardinál Tagle želá aj pre činnosť kongregácie, na ktorej je čelo ho pápež František vymenoval 8. decembra 2019.

Rozhovor kardinál Luis Antonio Tagle končí prianím Svätému Otcovi pri príležitosti výročia jeho pontifikátu slovami:

„Želám pápežovi Františkovi, aby mohol pokračovať odhaľovať a robiť viditeľným ten dar a prísľub daný od Boha Cirkvi a ľudstvu, keď bol pred siedmimi rokmi povolaný k Petrovej službe. Aby cítil posilu modlitieb a lásky toľkých ľudí. A chcel by som povedať: „Svätý Otče, ostaňte v zdraví a plný radosti!“

-mh-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

13 marca 2020, 18:19