Hlavný penitenciár kardinál Mauro Piacenza Hlavný penitenciár kardinál Mauro Piacenza

Hlavný penitenciár vysvetľuje formy spovede a mimoriadne odpustky pri epidémii

„Veľký plášť milosrdenstva je rozprestretý nad všetkými, ktorí ho túžia prijať“. Takto predstavil hlavný penitenciár kardinál Mauro Piacenza v rozhovore pre Vatikánske médiá čerstvo vydaný dekrét o úplných odpustkoch pre chorých, ich ošetrujúcich i tých, ktorí sa modlia za koniec pandémie.

Po publikovaní dekrétu Apoštolskej penitenciárie a sprievodnej nóty, podpísaných 19. marca, sa na hlavného penitenciára kardinála Maura Piacenzu obrátil so žiadosťou o priblíženie významu  tohto nariadenia edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli:

Môžete vysvetliť zrod dekrétu o odpustkoch v tomto momente pohotovosti pre Covid-19?

„Najvyšším zákonom Cirkvi je spása duší. Cirkev je na svete, aby ohlasovala Evanjelium a aby ponúkala sviatosti, čiže hojnosť darov a Božej milosti, ktoré sú dané k dispozícii všetkým. Každému z nás je zrejmá kríza, ktorou v tejto chvíli prechádzame, žiaľ už v mnohých krajinách sveta.

Žijeme v pohotovostnej situácii: sú tu nemocnice, ktorým hrozí, že už nebudú môcť prijať ďalších chorých, sú tu chorí, ktorí sú nútení žiť v izolácii a žiaľ aj zomrieť bez útechy a blízkosti svojich drahých, sú tu chorí, ktorým chýba blízkosť kňaza pre pomazanie chorých a spoveď. Množstvo ľudí je v karanténe a sú tu celé mestá, ktorých obyvateľstvo musí zostať zavreté doma, z dôvodu noriem na potlačenie nákazy vydaných úradmi.“

Ktoré sú tie najurgentnejšie potreby?

„Mimoriadnosť tohto času si vyžaduje mimoriadne opatrenia na pomoc, aby sme boli nablízku, prinášali útechu, starostlivosť, aby nikomu nikdy nechýbal Boží láskavý dotyk zoči-voči utrpeniu a bezprostredne hroziacej smrti. Preto Penitenciária, konajúc v službe pápeža a s jeho autoritou, vydala dekrét o odpustkoch.“

Môžete vymenovať osobitosti tohto opatrenia?

„Predovšetkým sa ponúkajú úplné odpustky všetkým chorým postihnutým koronavírusom, ktorí sa nachádzajú v nemocniciach či v domácej karanténe. Za rovnakých podmienok sa ponúkajú aj zdravotným pracovníkom, rodinným príslušníkom a tým, ktorí sa starajú o chorých. Odpustky sa ponúkajú aj všetkým, ktorí sa pri tejto pandémii modlia, aby sa skončila, modlia sa za tých, čo trpia a za tých, ktorých si Pán povolal k sebe.“

Aké sú podmienky pre prijatie daru odpustkov?

„Sú veľmi jednoduché. Od chorých a tých, ktorí im pomáhajú, sa žiada, tam, kde je to prostredníctvom komunikačných prostriedkov možné, duchovne sa spojiť so slávením svätej omše alebo s modlitbou ruženca či krížovej cesty alebo iných foriem zbožnosti. Ak sa to nedá, treba sa pomodliť Krédo, Otčenáš a nejaké vzývanie Panny Márie.

Od všetkých ďalších, tých, čo obetujú modlitby za duše zomrelých, za trpiacich a za koniec pandémie, sa žiada – kde je to možné – návšteva Najsvätejšej sviatosti alebo eucharistická adorácia. Alebo aj čítanie Svätého písma aspoň po dobu pol hodiny, prípadne modlitba ruženca či krížovej cesty. Ako je všetkým zrejmé, modlitby a čítanie Svätého písma je možné vykonať aj bez vychádzania z domu, a teda s plným rešpektovaním noriem proti rozširovaniu nákazy.“

A pre tých, čo sú na prahu smrti?

„Tí, čo sú blízko smrti a nemôžu prijať pomazanie chorých ani sa vyspovedať, ani prijať sväté prijímanie, sa zverujú Božiemu milosrdenstvu. Každému z nich sú darované úplné odpustky s predpokladom, že sú náležite disponovaní a počas svojho života sa obvykle modlili nejakú modlitbu. Ako vidieť, jeden veľký plášť milosrdenstva je prestretý ponad všetkých, ktorí ho chcú prijať.“

Dekrét Penitenciárie hovorí vždy o chorých zasiahnutých koronavírusom. To znamená, že odpustky sa neponúkajú iným chorým?

„Pamätajme vždy na dobro duší: dekrét predstavuje mimoriadne opatrenia z dôvodu všeobecnej pohotovosti, ktorú prežívame. Rozširuje sa na všetkých chorých, pretože všetci chorí hospitalizovaní v nemocniciach dnes tým či oným spôsobom prežívajú dôsledky krízy pandémie.“

Povedzme si o sviatosti zmierenia. Sú možné iné formy v porovnaní s tou individuálnou, osamote s kňazom?

„Kolektívne rozhrešenie, bez individuálnej spovede, možno vždy udeliť v bezprostrednom nebezpečenstve smrti alebo – ako to uvádza Kódex kánonického práva – v prípadoch „vážnej potreby“. Ako Apoštolská penitenciária sme objasnili, že predovšetkým na miestach najviac postihnutých nákazou a až dovtedy, kým sa tento fenomén nezastaví, existujú prípady vážnej potreby. A teda diecézni biskupi pre dobro duší môžu urobiť rozhodnutia v tomto zmysle, ako to môžu v prípadoch náhlej potreby urobiť aj kňazi, upovedomiac vopred svojho biskupa či informujúc ho čím skôr po tom ako udelili sviatosť. Možno uvažovať o kolektívnych rozhrešeniach vo dverách nemocničných oddelení, kde sa nachádzajú nakazení veriaci v nebezpečenstve smrti, s ich aktívnym zapojením sa nakoľko je to len možné.“  

Čo môžete povedať o individuálnej spovedi?

„Odporúčame, aby tam, kde sa koná, sa vždy slávila v plnom rešpektovaní noriem na zamedzenie infekcie, a teda v bezpečnej vzdialenosti s použitím rúšok, samozrejme vždy zachovávajúc spovedné tajomstvo. Tu by som však chcel pripomenúť, tak ako to urobil aj Svätý Otec v homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty v piatok 20. marca, dôležitosť úkonu ľútosti, keď je nám znemožnené vyspovedať sa. Je to možnosť citovaná z Katechizmu Katolíckej cirkvi: spytovanie svedomia a modlitba úkonu ľútosti - opravdivá ľútosť sprevádzaná predsavzatím už viac nehrešiť a pristúpiť k spovedi hneď ako to len bude možné - sú Bohu milé a zmierujú nás s ním a získavajú nám odpustenie hriechov.“

-zk-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

21 marca 2020, 17:16