Hľadaj

Vatican News
P. Michal Lacko SJ (1920-1982) P. Michal Lacko SJ (1920-1982) 

Storočnica slovenského gréckokatolíckeho jezuitu Michala Lacka

V nedeľu 19. januára uplynie 100 rokov od narodenia prof. Michala Lacka, veľkej osobnosti slovenskej gréckokatolíckej cirkvi medzinárodného formátu. Jezuitský kňaz, vedec a spisovateľ, pôvodom z Krásnej nad Hornádom, pôsobil na rímskych univerzitách a bol spoluzakladateľom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda.

Páter Michal Lacko zomrel v Ríme v roku 1982 vo veku 62 rokov. Z jezuitskej hrobky na cintoríne Campo Verano boli v roku 2002 vďaka arcibiskupovi Jánovi Babjakovi jeho telesné pozostatky prevezené na Slovensko a uložené na cintoríne sv. Rozálie v Košiciach.

Pri príležitosti storočnice narodenia prof. Michala Lacka 

sa v sobotu 18. januára konalo v Košiciach spomienkové podujatie na pôde tamojšieho Centra Spirituality Východ-Západ Michala Lacka, ktoré je vedecko-výskumným pracoviskom Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, organizované v spolupráci so Slovenským historickým ústavom v Ríme a Gréckokatolíckou eparchiou Košice.

V nedeľu bude slávnostná archijerejská liturgia v rodisku Michala Lacka v Krásnej nad Hornádom. Hlavným sláviteľom bude košický eparcha Milan Chautur CSsR, kazateľom prešovský arcibiskup Ján Babjak SJ. Popoludní sa bude konať panychída pri hrobe Michala Lacka na Rozálke v Košiciach.

Páter Michal Lacko bol aj dlhoročným spolupracovníkom Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. Jeho životné súradnice v krátkom súhrne približuje Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme:

Prof. Michal Lacko SJ (1920-1982) – slovenský jezuita, gréckokatolícky kňaz, cirkevný historik, vysokoškolský pedagóg a slovenský vlastenec

Narodil sa 19. januára 1920 v Krásnej nad Hornádom do rodiny Michala Lacka a Heleny rod. Petrušovej.  Bol najstarší zo šiestich detí. Už ako malé dieťa prejavil svoje nadanie a talent, ktorý nezakopal, ale celý život rozvíjal pri štúdiách a pôsobení doma i v zahraničí.

Po maturite na košickom gymnáziu sa mladý Michal rozhodol v roku 1938 vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. Počas noviciátu a filozofických štúdií v chorvátskom Záhrebe sa bližšie oboznámil s dedičstvom sv. Cyrila a Metoda a dejinami a kultúrou slovanských národov a kresťanského Východu.  Jeho srdce zahorelo láskou k Bohu, jeho Cirkvi a slovenskému národu.

Po návrate na Slovensko a dvojročnom pobyte v jezuitskom školastikáte 

v Ružomberku odchádza v roku 1945 na ďalšie štúdiá do Ríma, ktorý sa už definitívne stane jeho druhým domovom, ako aj na dvadsať rokov miestom jeho posledného odpočinku. Dňa 6. mája 1948 prijal v gréckokatolíckom chráme sv. Antona pri Pápežskom Ruskom kolégiu v Ríme kňazskú vysviacku v byzantskom obrade.

Po vysviacke sa už naplno zapojil do akademického života. Prvý doktorát obhájil na rímskej štátnej univerzite La Sapienza a druhý na Pápežskej Gregorovej univerzite. Okamžite začína prednášať a publikovať a v roku 1966 je menovaný za riadneho profesora. Okrem rímskych univerzít bol hosťujúcim profesorom aj na niekoľkých ďalších univerzitách západnej Európy a severnej Ameriky.

Nielen slovanský, ale predovšetkým slovenský svet mu ležal na srdci. A v tom jeho „svete“ to bola predovšetkým komunistickým režimom bitá a prenasledovaná Gréckokatolícka cirkev. Písal, prednášal, upozorňoval a nenechával pokojným svedomie západného sveta zoči-voči krivdám, ktoré komunistický režim páchal na Slovensku.

Nezabúdal pritom ani na Slovákov žijúcich v zahraničí. Bol neúnavným objavovateľom a stmeľovateľom Slovákov roztratených po svete. Kvôli nim spoluzakladal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme a stál aj pri vzniku slovenského gréckokatolíckeho biskupstva v Kanade. Svetovú akademickú verejnosť zasa o Slovensku informoval vydávaním zborníka Slovak Studies.

Ex oriente lux (Svetlo z Východu) ho zapálilo ako sviecu, ktorá naokolo žiarila dobrotou, širokým úsmevom a obetavosťou. Svieca iným ponúkne svetlo, sama však zhorí... Tá jeho dohorela náhle, 21. marca 1982 v Ríme, vo veku 62 rokov. V chráme sv. Antona, kde bol vysvätený za kňaza, ho pochovávali traja biskupi: Michal Rusnak CSsR, Pavol Hnilica SJ a Dominik Kaľata SJ. Telesné pozostatky boli uložené na cintoríne Campo Verano, do hrobky Spoločnosti Ježišovej.

Jeho nenaplnenú túžbu po vlasti, po slovenskej zemi, sa podarilo naplniť v roku 2002 vďaka arcibiskupovi Jánovi Babjakovi SJ, keď jeho telesné pozostatky boli exhumované, prevezené na Slovensko a uložené na cintoríne sv. Rozálie v Košiciach.

(Pripravil: Daniel Černý)

-jb-

18 januára 2020, 19:49