Cerca

Vatican News

Arcibiskup Paríža k prípadu Lambert: Stali sme sa obyčajnými odpadkami?

Na silne medializovaný prípad francúzskeho pacienta v nemocnici v Reimse trpiaceho tetraplégiou, čiže úplnou obrnou všetkých štyroch končatín v dôsledku úrazu hlavy, ktorému sa lekári rozhodli prerušiť od 20. mája prísun vody a výživy, zareagoval parížsky arcibiskup Mons. Michel Aupetit.

Silné napätie vzniklo medzi samotnými členmi rodiny, keď manželka a súrodenci pacienta požiadali o vykonanie eutanázie samovoľnou formou vyčerpania hladom a smädom, no jeho rodičia sa postavili rozhodne za jeho život. Súd medzičasom zvrátil rozhodnutie, a tak prísun vody a výživy aj po včerajšom dni pokračuje.

Parížsky arcibiskup Mons. Michel Aupetit je pôvodnou profesiou lekár. Prax vykonával až do 39. roku svojho života, keď sa rozhodol pre vstup do seminára. Svojej reakcii v komuniké publikovanom 20. mája dal nadpis v podobe otázky: „Stali sme sa obyčajnými odpadkami?“ Vyjadrenie Mons. Aupetita prinášame v plnom znení.

Mons. Aupetit: Stali sme sa obyčajnými odpadkami?

„Ak si dnes dovolím chopiť sa slova v súvislosti s tým, čo sa deje M. Vincentovi Lambertovi, je to preto, že jeho tak osobitý prípad je pre spoločnosť, v ktorej chceme žiť emblematický.

Predovšetkým ma moje srdce kňaza vedie k modlitbe za neho, ktorý je predmetom toľkých tlakov a ktorého život nemôže závisieť od rozhodnutí, na ktoré nemá dosah. Pred niekoľkými rokmi už M. Vincent Lambert podstúpil prerušenie výživy a hydratácie, ktoré prekvapivo prežil. Tento 42-ročný muž je v dôsledku lebečného poranenia spojeného s dopravnou nehodou teraz ťažko postihnutý, ochrnutý a pripútaný k lôžku nemocnice CHU v Reims.

Jeho prípad je veľmi podobný prípadu Michaela Schumachera – aj on utrpel poranenie hlavy s ťažkým poškodením mozgu a stavom minimálneho vedomia. Aj napriek celebrite tohto šampióna Formuly 1, médiá sa jeho zdravotnej situácie nezmocnili a on môže mať úžitok z vysoko špecializovanej liečby v súkromnom prostredí.

V osobitnom prípade M. Vincenta Lamberta konštatujeme, že tento muž má otvorené oči, normálne dýcha, jeho stav je stabilný a vôbec nie je na konci života. Potrebuje starostlivosť a zdravotnú sestru na zabezpečenie opatery s polohovaním a pohybovú terapiu, aby sa predišlo vzniku preležanín. Výživa a hydratácia sa robia prostredníctvom žalúdočnej alebo nazogastrickej sondy.

Rozhodnutie prerušiť paliatívnu starostlivosť a základnú výživu pre postihnutého pacienta je v rozpore s Léonettiho zákonom. Nepreukázala sa skutočnosť, že by vykazoval stupeň neznesiteľného utrpenia, ktoré by si vyžadovalo hlbokú sedáciu, samozrejme okrem prípadu, keď by prerušenie hydratácie zo strany lekárov vyvolalo krutú bolesť umierania smädom.

Nejde tu o „úpornú terapiu“, keďže to nie je liečba nevyliečiteľnej choroby, ale jednoducho základná starostlivosť o telo a výživu, ktorú potrebujú aj nesebestační starí ľudia, hemiplegické osoby a novorodenci, ktorí ešte nie sú autonómni.

Voľne sa tu citujú menej etické krajiny ako sú Belgicko či Holandsko. Je treba konštatovať, že v týchto krajinách existuje úplné znecitlivenie svedomia. Deti počujeme prirodzeným spôsobom hovoriť o eutanázii svojich rodičov, akoby šlo o normálnu záležitosť. Istá členka belgickej vlády, ktorá sedela oproti mne počas jedného stretnutia s prezidentom republiky, bola veľmi hrdá na to, že jej krajina je, ako to ona sama tvrdila, „popredu“. Prečo naopak nie sú citované krajiny s vyšším etickým svedomím, ako je Nemecko či Taliansko?

Dnes existuje veľmi jasná voľba civilizovanosti: buď považujeme ľudí za funkčných robotov, ktorí môžu byť eliminovaní či zničení, keď už viac na nič neslúžia, alebo si stojíme za tým, že podstata ľudskosti je založená nie na utilite života, ale na kvalite vzťahov medzi osobami, ktoré ukazujú lásku. Vari to nie je tak, že mama sa skláňa osobitne k tomu dieťaťu, ktoré trpí či ktoré je najkrehkejšie?

Toto je rozhodnutie, pred ktorým teraz stojíme. Kristus nám zjavil ten jediný spôsob, ako sa stať ľudskejšími: „Milujte sa navzájom tak, ako som ja miloval vás“. A on nám dal jediný spôsob ako prejaviť túto lásku: „Neexistuje väčšia láska, než dať život za tých, ktorých milujeme“.

Ešte raz sa nachádzame tvárou v tvár zásadnému rozhodnutiu: civilizácia skartovania alebo civilizácia lásky.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Toľko slová parížskeho arcibiskupa Mons. Michela Aupetita. Svätý Otec František v ten istý deň 20. mája napísal tvít tohto znenia:

„Modlime sa za tých, čo žijú v stave ťažkej choroby. Vždy chráňme život, Boží dar, od počiatku až po prirodzený koniec. Nepoddajme sa kultúre vyraďovania.”

K prípadu Vincenta Lamberta sa v spoločnom vyhlásení z 21. mája 2019 vyjadrili vatikánske Dikastérium pre laikov, rodinu a život a Pápežská akadémia pre život.

Kardinál Kevin FarrellMons. Vincenzo Paglia v jeho texte spoločne zdôrazňujú, že „prerušenie výživy a hydratácie znamená ťažké pošliapanie dôstojnosti ľudskej osoby“ a vyslovujú „prianie, aby sa čím skôr našli účinné riešenia na ochranu života pána Lamberta“. Za týmto cieľom vatikánski predstavitelia uisťujú o modlitbe Svätého Otca a celej Cirkvi.   

-zk, jb-

21 mája 2019, 16:59