Pramene rieky Jordán v Cézerei Filipovej Pramene rieky Jordán v Cézerei Filipovej 

Samuel Jackanič SJ: Bohozjavenie a Jordánske svätenie vody

V rubrike Vatikánskeho rozhlasu zameranej na duchovnosť a cirkevný život gréckokatolíkov autor príspevku Samuel Jackanič SJ objasňuje význam sviatku Bohozjavenia, korešpondujúceho so sviatkom Zjavenia Pána v latinskom obrade.
S. Jackanič: Sviatok Bohozjavenia (6 min.)

V uplynulý pondelok 14. januára naša Gréckokatolícka cirkev na Slovensku ukončila sviatok Bohozjavenia, ktorý slávi podľa Gregoriánskeho kalendára každoročne 6. januára. Sviatok Bohozjavenia alebo celým názvom Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, býva niekedy v byzantskej tradícii označovaný aj ako Osvietenie (Prosviščénije). Tento názov súvisí s krstom a s iniciačnými sviatosťami, ktoré sú niekedy na kresťanskom Východe označované ako osvietenie.

Bohozjavenie je po Pasche druhým najväčším sviatkom v našom byzantskom liturgickom roku. Okrem iného tomu nasvedčuje aj počet starozákonných čítaní (parémií) večierne sviatku, ktorých je až 13. Pre zaujímavosť môžeme povedať, že samotná Pascha ich má 15, Narodenie Pána pre zmenu 8. V dnešnom kontexte môže vyznieť fakt, že kresťanský Východ v liturgickom zmysle slova kládol a kladie väčší dôraz na sviatok Bohozjavenia než na sviatky Narodenia Pána, prekvapujúco a zvláštne. Pravdou však je, že obidva spomínané sviatky boli a sú silno prepojené a forma, v akej sa slávia dnes na Západe i na Východe, je dôsledkom rozličných historických udalostí.

Je známe, že na kresťanskom Východe sa sviatok Bohozjavenia slávil v prvých storočiach kresťanstva spolu s Narodením Pána 6. januára. Výber tohto dátumu nebol náhodný. Kresťanský Východ v opozícii proti bludnej náuke gnostikov slávil sviatok Bohozjavenia práve 6. januára, a teda v deň narodenia Eóna, hlavného boha Alexandrie. V konfrontácii s gnostikmi, ktorí samých seba považovali za osvietených a Krista považovali len za jedného z eónov, tak dal tomuto sviatku správny a pravý význam a oslavoval počas neho zjavenie sa Boha svetu v Trojici.

Kým na Východe sa Narodenie Pána a Bohozjavenie slávili spolu 6. januára, cirkev v Ríme začala pod vplyvom rozličných okolností v polovici 4. storočia oslavovať sviatky Narodenia Pána 25. decembra. S postupom času sa napokon aj na kresťanskom Východe zaviedlo oddelené slávenie týchto dvoch sviatkov a vyvinulo sa do formy, v akej ich poznáme dnes.

Sviatok Bohozjavenia vo forme, v akej ho slávi aj naša Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, je úzko spojený s tzv. Jordánskym svätením vody. Tento jedinečný a špecifický obrad posvätenia vody sa zväčša koná buď 5. januára po Večierni s liturgiou ešte pred Veľkým povečerím alebo 6. januára po Božskej liturgii. V niektorých dedinách a mestách sa dodnes zachoval zvyk počas sviatku Bohozjavenia posviacať vodu práve v rieke, ktorá preteká cez tú ktorú dedinu či mesto. Kým v súčasnosti sa naša liturgická prax obmedzila na posvätenie vody najmä v priestoroch chrámov a posviacanie riek je zriedkavejšie, v minulosti bolo posviacanie vôd riek pri tejto príležitosti vcelku bežnou praxou tak na dedinách, ako aj v mestách. Dôkazom toho je napr. aj posviacanie Hornádu v Košiciach v 19. storočí.

Akú spojitosť má však posvätenie vody so sviatkom Bohozjavenia a prečo sa koná práve v tento sviatok? Jedným z teologických rozmerov sviatku Bohozjavenia je fakt, že Kristus pri svojom vstupe do rieky Jordán posvätil vodu i celý vesmír, celé stvorenie. Práve vo sviatok Bohozjavenia, a teda zjavenia sa Boha človeku v Trojici, si ako kresťania pripomíname, že Ježiš svojím príchodom na svet obnovuje našu stratenú jednotu s Bohom a s celým vesmírom. Hriech, ktorý spôsobil a spôsobuje, že človek stráca jednotu s Bohom, sebou samým, blížnym i celým stvorenstvom, je definitívne premožený Kristovým príchodom na svet. Ježiš posvätil svojím príchodom na svet i vstupom do rieky Jordán vodu i celý svet. Jordánske svätenie vody, ktoré sa konalo v našich chrámoch na sviatok Bohozjavenia, je pripomenutím tejto najdôležitejšej pravdy ľudského života. V žiadnom prípade sa nesmie stať magickou formulkou či prázdnym rituálom, pretože takýmto spôsobom by tento krásny obrad stratil svoju najdôležitejšiu funkciu i vnútorný zmysel.

Posvätením akoby sme nechávali Ježiša znovu vstupovať do vody, ktorá napája všetko živé. On prišiel posvätiť celý vesmír, a práve preto sa na Bohozjavenie zvykne posviacať voda v prírode, v rieke, v potoku, či v mori. Obrad posvätenia vody je pripomenutím obnovenej symbiózy človeka a celého stvorenstva v Kristovi, ktorú človek stratil svojou neposlušnosťou a hriechom. Je pripomenutím spásy a záchrany človeka, ktoré mu boli darované bez akýchkoľvek zásluh Kristovým príchodom na svet a jeho Zmŕtvychvstaním. Túto najzákladnejšiu pravdu kresťanstva krásne vyjadruje aj litijná sloha Veľkého povečeria sviatku Bohozjavenia: „Kristus sa dáva pokrstiť a vystupuje z vody. Vedie so sebou spasený svet. Vidí otvorené nebesia, tie, čo Adam zatvoril sebe i svojmu potomstvu. Duch svedčí, že Kristus je Boh. Potvrdzuje to z nebies aj Otcov hlas.“

Sviatok Bohozjavenia i Jordánske svätenie vody sú oslavou i pripomenutím najdôležitejšej pravdy kresťanstva. Kiež nám posvätená Jordánska voda, ktorú mnohí z nás majú aj vo svojich príbytkoch, pripomína túto pravdu o neúnavnej láske Boha k človeku a posilňuje nás v našich každodenných zápasoch o sprostredkovanie tejto pravdy všetkým blízkym i vzdialeným.

(Autor je poslucháčom prvého cyklu teológie na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme a členom jezuitského Medzinárodného kolégia Najsv. mena Ježiš v Ríme.)

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

20 januára 2019, 12:36