Peter Dufka SJ: Štyri duchovné rady sv. Jána Kasiána o rozlišovaní

Ešte stále prežívame dušičkovú atmosféru uplynulých dní. Pri krátkom pohľade na náhrobné kamene známych ľudí dokážeme často do jednej vety zhrnúť podstatu  života tej či onej osoby. Bol to dobrý človek, alebo: rozviedol sa a odišiel do zahraničia, povieme. V krátkosti sa dotkneme výstižnej vlastnosti zosnulého alebo jednej udalosti, ktorá poznačila celý jeho život.

Smrť akosi odhalí pravdu o nás samotných - i tú, ktorú sa usilujeme utajiť. Udalosti, ktoré poznačia náš život, ktoré nás charakterizujú a ktoré naše okolie nosí v pamäti, obyčajne nie sú fatálne, bez nášho pričinenia. Máme na ne podstatný vplyv. My o nich rozhodujeme tu a teraz.  Každému rozhodnutiu však predchádza rozlišovanie. O vážnosti a často nenávratných dôsledkoch duchovného rozlišovania uvažoval i Ján Kasián, kňaz, svätec, vynikajúci znalec ľudských duší, žijúci v 5. storočí. Ponúka niekoľko pravidiel na to, aby sme urobili správne rozhodnutia a aby sme ich dôsledky nikdy neoľutovali. Je presvedčený o tom, že každé rozhodovanie má predovšetkým duchovnú podobu a uskutočňuje sa v srdci človeka. Tu odhaľuje tri sily, ktoré ovplyvňujú myseľ človeka:

I. myšlienky, ktoré pochádzajú od nás samotných,

II. myšlienky pochádzajúce od zlého ducha,

III. myšlienky, ktoré pochádzajú od dobrého ducha.

Tieto tri typy myšlienok sa neustále premieľajú v našej mysli. Napriek tomu, že sa človek nevyhne tomuto víru myšlienok, je schopný usporiadať ich podľa istého poriadku, prijať ich alebo odmietnuť. Zrod akejkoľvek z týchto myšlienok nezávisí vždy od nás, ale od nás závisí, či ich prijmeme alebo odmietneme. A práve od tohto slobodného prijatia či odmietnutia sa neraz odvíja celý náš osud.

Ján Kasián vyzýva hľadať pôvod myšlienok, ktoré sa rodia v našom srdci opierajúc sa pri tom o evanjelistu sv. Jána, ktorý vo svojom prvom liste píše: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov“ (1 Ján 4, 1).

Aby nám Ján Kasián uľahčil proces rozlišovania, ponúka štyri pravidlá, ktoré vedú k majstrovstvu duchovného rozlišovania.   

1. Prvým pravidlom je poznanie zlých alebo  dobrých hnutí srdca, ktoré obyčajne prerastú do zlých alebo dobrých činov. Venuje sa predovšetkým pokušeniam k zlému. Nečnosti a zlé návyky nepovažuje len za akýsi omyl človeka, ale je presvedčený o tom, že jestvuje 8 zlých duchov, ktorí na človeka neustále útočia. Sú to: maškrtnosť, zmyselnosť, lakomosť, hnev, smútok, lenivosť, nadradenosť a pýcha.  Títo duchovia sa zmocňujú človeka obyčajne pomaly a nenápadne. Často sa na začiatku javia ako neškodné tendencie, ktoré však rýchlo prerastú do veľkých rozmerov. Kasián hovorí, že všetky tieto zlé podnety sú medzi sebou prepojené,  a preto nie je možné odstrániť len jeden bez toho, aby človek neobmedzil všetky iné. Podľa Kasiána je potrebné poznať prirodzenosť týchto pokušení a naučiť sa víťaziť nad nimi. Prvým pravidlom rozlišovania je teda odstrániť každé z ôsmich uvedených hnutí duše, ktoré by sme spozorovali vo svojom vnútri.

2. Druhým pravidlom rozlišovania je miernosť. Je to istá tendencia vyhýbať sa extrémom, za ktorými vidí prítomnosť nepriateľa našej duše. Naopak, miernosť charakterizuje prítomnosťou dobrého ducha. Miernosť učí kráčať priamou cestou a nedovolí odbočiť doprava a ani doľava. Nedovolí odbočiť k preháňaniu, nadradenosti, ani smerom k lenivosti a záhaľčivosti  Kasián uvádza niekoľko príkladov ľudí, ktorí v snahe o dokonalosť preháňali v oblasti askézy. Nielen že si vážne ublížili na zdraví, ale k dokonalosti sa nepriblížili ani o kúsok. Jednoducho preto, že im chýbala miernosť. Kasián ako prvý hovorí o rozlišovaní ako o princípe miernosti. Až dodnes jeho pravidlo duchovného rozlišovania rezonuje v známom slovenskom porekadle: Zlatá stredná cesta.

3. Tretím pravidlom rozlišovania je pestovanie citlivého vnútra človeka. Tak, ako sa nikto nestane dobrým hudobníkom bez pravidelného cvičenia, tak ani umeniu  duchovného rozlišovania sa nenaučíme bez pozorovania a skúmania hnutí našej duše. Schopnosť duchovného rozlišovania Kasián prirovnáva k odborníkovi, ktorý je schopný rozlišovať pravé mince od falošných. Vie presne zadefinovať ich kvalitu a hmotnosť. Kasián hovorí, že ak sa človek nenaučí dobre rozlišovať myšlienky a duchovné impulzy, ktoré v sebe pociťuje, podobá človeku, ktorý ide v noci v hustej tme riskujúc, že spadne do jamy. Riskuje, že sa stratí i tam, kde je cesta rovná, jednoducho preto, že nič nevidí. Chýba mu duchovný zrak. Na jednej strane na dobré rozlišovanie je podľa Kasiána potrebná ľudská schopnosť, ktorá sa získava skúsenosťou a pozorovaním hnutí vlastného srdca. Na druhej strane je duchovné rozlišovanie dar Božej milosti.

4. Štvrtým pravidlom duchovného rozlišovania je konfrontácia. Porovnávať, nechať sa preniknúť a motivovať sa životom prorokov, apoštolov a všetkých svätých.  Formovať náš život, naše myšlienky a city podľa vzoru Ježiša Krista tak, ako nám ho dáva poznať Sväté Písmo. Myšlienky, city a hnutia srdca na základe tejto konfrontácie prijať alebo odmietnuť.

Správne rozlišovanie sa dosahuje podľa Kasiána prostredníctvom správnej pokory, čo neraz znamená nechať iných posúdiť naše myšlienky, city a následné činy. Na duchovné rozlišovanie by človek nemal byť sám. Mal by mať niekoho, pred kým si môže úplne otvoriť svoje srdce. Nemal by dôverovať iba vlastnému úsudku. V konfrontácii s názormi iných môžeme spoznať, čo je skutočne dobré, alebo čo je skutočne zlé.

Milí priatelia, pri koreni všetkých životných osudov je dobré alebo zlé rozlišovanie. Nech nám štyri rady sv. Jána Kasiána napomôžu k tomu, aby sme sa stali majstri umenia umení, ktorým je duchovné rozlišovanie.