Cerca

Vatican News
Mons. Andrej Grutka na audiencii u Pavla VI. (14. sept. 1963) Mons. Andrej Grutka na audiencii u Pavla VI. spolu s ďalšími slovenskými osobnosťami z Ríma (14. sept. 1963) 

Biskup Andrej Grutka v spomienkach kardinála Jozefa Tomka

Andrew Gregory Grutka sa narodil 17. novembra 1908 v rodine slovenských prisťahovalcov zo Spišskej Starej Vsi. V Lexikóne katolíckych kňazských osobností Slovenska (vyd. Lúč, Bratislava, 2000) ho prof. František Vnuk súhrnne charakterizuje ako „biskupa, národného pracovníka, bojovníka za sociálnu spravodlivosť a ľudské práva a univerzitného profesora“.

Prinášame spomienkové svedectvo kardinála Jozefa Tomka o osobnosti biskupa diecézy Gary v USA Mons. Andreja Grutku (1908-1993), ktorého pamiatka je živá najmä medzi zahraničnými Slovákmi a zasluhuje si, aby sme si ju pri 25. výročí jeho smrti pripomenuli aj na Slovensku.

Svedectvo kard. Tomka o biskupovi A. Grutkovi (15 min.)

Andrew Gregory Grutka, biskup v Gary

Poznal som mnoho Slovákov v zahraničí. Nemyslím iba tých, čo zo Slovenska prichádzali do Ríma ako pútnici alebo ako turisti. Ide predovšetkým o tých, ktorí sa vo viacerých emigračných vlnách presťahovali a natrvalo usídlili v niektorej cudzej krajine. Pri svojich cestách po svete som ich mnohých stretol a niekedy priamo vyhľadal. Medzi všetkými som sa spriatelil s jedným ešte mladým kňazom a biskupom, na ktorého by sme nemali zabudnúť. Je to biskup Andrej (Gregor) Grutka.

Naši ľudia odchádzali do cudziny zväčša za chlebom a za prácou. Už od konca devätnásteho storočia slovenskí drotári putovali po okolitých krajinách. Zároveň však sa otvorila cesta do severnej a južnej Ameriky. Z našej ubiedenej vlasti odchádzalo veľa ľudí najmä do severnej Ameriky, kde si v tvrdej práci zarobili dostatok, aby sa mohli vrátiť domov, prikúpiť nejaké pole a prípadne znovu sa vrátiť do „nového sveta“ na zárobok. Mnohí sa však v Amerike nastálo usadili, vytvorili si vlastné „osady“ s prevažne slovenskými vysťahovalcami.

Vtedajší biskupi s nimi múdro posielali aj kňaza, aby sa staral o ich náboženskú a mravnú výchovu. Tak vznikli v niektorých amerických krajoch slovenské osady čiže farnosti, ktoré sa pridali k inorečovým farským spoločenstvám s vlastnými zvykmi a tradíciami, ako boli nemecké, talianske, poľské a podobne. Boli to tak zvané „národné“ („national“) farnosti, vytvorené postupom desaťročí prisťahovalcami. Írčania („Ajriš“) boli prví, ktorí začali používať americkú reč a organizovať oficiálnu katolícku Cirkev.

Naši americkí krajania sa postarali o povolania na kňazský a rehoľný stav. Dobré rodiny dávali svojich synov za kňazov. Vznikla aj ženská Kongregácia sestier sv. Cyrila a Metoda. Utvorilo sa tiež benediktínske opátstvo v Clevelande. Na povolania bohaté boli najmä stredné a severovýchodné kraje USA. Niekoľkí kňazi slovenského pôvodu boli menovaní za sídelných biskupov. Jozefa Adamca, ktorý študoval v Ríme, viac rokov viedol americkú diecézu a teraz je už na odpočinku, som mal radosť vysvätiť za biskupa.

Otec kardinál, tento rok je význačný práve spojitosťou s osobnosťou biskupa Andreja Grutku. Kto vlastne bol tento biskup?

Andreja Gregora Grutku som bližšie poznal už ako prvého biskupa novej severoamerickej diecézy Gary, v štáte Indiana, pri Chicagu. Bolo to počas Druhého vatikánskeho koncilu, keď som biskupa Grutku vozil autom do Vatikánu na zasadania, kým ja som chodil do práce v Kongregácii pre učenie viery.

Grutka sa narodil dňa 17. novembra 1908  ako prvé zo šiestich detí chudobných rodičov, prisťahovalých  zo Starej Vsi, malej dediny na Spiši. Tí sa usadili v mestečku Joliet, Illinois, blízko Chicaga, kde si Grutkov otec našiel prácu. Bola tam aj slovenská (čiže „národná“ - national) fara sv. Cyrila a Metoda, veriaci pochádzali najviac z Oravy, ale aj z Východného Slovenska. Prvým farárom bol Alojz Kollár, po ňom nastúpil Rev. Štefan Ivičič a neskôr Rev. Imrich Gottschall, ktorý sa stal monsignorom. Ročný počet krstov bol priemerne 150 až 160. Pôsobili tam aj rehoľné sestry sv. Benedikta. To všetko ukazuje, že to bola kvitnúca farnosť.

Neďaleko bolo české benediktínske opátstvo sv. Prokopa, ktoré malo aj „high school“, čiže vyššie gymnázium, ba aj „college“, to je prípravný seminár. Opátstvo viedol Ambróz Ondrak, ktorý bol veľmi rozvážny a široko vážený. V samom opátstve boli už viacerí Slováci, ktorí začali pomýšľať na zriadenie vlastného opátstva, ktoré sa naozaj uskutočnilo roku 1934, keď si slovenskí benediktíni zriadili vlastné opátstvo sv. Andreja Svorada v Clevelande.

Predstavu o mieste a prostredí už máme, sme v 30. rokoch minulého storočia, poďme teda k samotnej osobnosti...

Grutka bol živý typ. Ako študent hral futbal a basketbal, hral na trúbke v hudobnej „bande“, cez letné prázdniny si zarábal, aby mohol zaplatiť štúdiá a životné výdavky. Tak to bolo v lete každý rok od 1926 až do 1930, keď tvrdo pracoval v oceliarni. Pri voľbe povolania začal pomýšľať aj na medicínu. Bol priemerný študent, musel sa usilovne učiť, aby dosiahol dobré výsledky.

Keď išlo o rozhodnú voľbu životného povolania, ostáva len skutočnosť, že si vyvolil cestu diecézneho kňazstva. Medzi Slovákmi dobre známy kňaz Rev. Ján Lach, ktorý spravoval farnosť vo Whitingu, ho odporučil biskupovi Nollovi z Fort-Wayne, Indiana a ten ho v októbri 1930 poslal na štúdiá do Severoamerického kolégia v Ríme,  kde dostal bývanie a kňazskú formáciu, kým teologické štúdium vykonával na Gregorovej univerzite.

5. decembra 1933 ho kardinál Marchetti-Selvaggiani, rímsky vikár, vysvätil spolu s viacerými kandidátmi z rôznych krajín a kolégií za kňaza pre diecézu Fort-Wayne. Biskup Noll ho veľmi rád začlenil do diecézy a určil na pomoc ako kaplána do Elkhartu, kde Grutka mohol uplatniť svoje znalosti taliančiny, ktorú používal najmä pri styku s prisťahovalcami z Talianska.

Pobyt v Ríme istotne trochu predznamenal osud a ďalšie pôsobenie biskupa Grutku, ktorý potom často prichádzal do Ríma.

Nuž, v samom kolégiu sa zoznámil s mnohými americkými kolegami, na univerzite si zas získal kvalitnú teologickú formáciu a solídne vzdelanie. Netreba zabúdať, že rímskou formáciou prešli význační odchovanci ako boli kardináli Mooney, Stritch, Spellman, Meyer, Cody, Deardon. Grutka si tam získal ako priateľa budúceho kardinála Codyho a arcibiskupa Morkovského, pôvodom z Moravy.

V Ríme si rozšíril obzory tak zemepisné ako aj cirkevné. Na Gregorovej univerzite mal ako profesorov význačných jezuitov ako boli pátri Lennerz, Boyer, Arnou a iní. Študenti pochádzali z rôznych kontinentov a boli bielej, čiernej, žltej pleti. Činná prítomnosť pápežov, najmä rázneho Pia XI., slávnostné liturgické obrady v bazilike sv. Petra prispievali ku kňazskej, ale aj ľudskej formácii. V Ríme sa mohol nadýchať medzinárodnej atmosféry a katolíckeho rozhľadu.

Cez prázdniny sa nevracal do Ameriky, ale cestoval na bicykli po Taliansku a po iných štátoch. Navštívil Benátky, Viedeň, iné mestá, a od 2. do 12. júla 1934 sa zdržiaval v Košiciach. Tak mohol zblízka poznať krajinu svojich rodičov a porovnať prejavy viery u iných národností tak v Amerike ako aj v Európe.

Z tváre biskupa Grutku vyžaruje určité čaro. Niečo radostné a zároveň odvážne, inteligentné. Vážili si ho aj ako človeka, ktorý nesie so sebou vieru z krajov, kde má viera svoje korene. Určitú slovenskosť. Čo ľudí na ňom očarovalo?

Grutka často obdivoval vieru našich ľudí tak v Amerike, ako aj na Slovensku. Obdivoval vieru Slovákov ako „teplú vieru“. Slovák verí nielen rozumom, ale aj srdcom, citom, prejavom. Veriaci Slovák vie s radosťou prežívať náboženské slávnosti a so smútkom bolestné utrpenie Ježiša Krista, vie si uctiť ako hlavnú národnú patrónku Bolestnú Patrónku, naše matky si vedia aj poplakať pri modlitbe. „Náboženské cítenie“ bolo často vysmievané ako čosi ponižujúce a spiatočnícke, pričom je to hlboko ľudský prejav mysle a srdca nášho človeka.

Biskup Andrej Grutka bol ozajstný Slovák, ktorý vedel oceniť tieto vlastnosti slovenskej viery pekným názvom, že je to viera „teplá“, teda vrelá, srdečná, ozajstná, ľudská. Ani v týchto názvoch Grutka nezaprel svoj slovenský pôvod. Svoje presvedčenie prejavil najmä keď sme stavali Slovenský (dnes už Pápežský) ústav sv. Cyrila a Metoda.

Nesmieme zabúdať na našich význačných ľudí, ako bol práve Andrej Gregor Grutka, biskup v Gary, Indiana, ktorý zomrel 11. novembra 1993, teda 85-ročný (bez 6 dní). Veru, je to veľký človek, ktorého by sme si mali vždy pripamätať. Musíme vzdať česť jeho pamiatke ako veľkému človeku.                                                                                

Odvysielané vo Vatikánskom rozhlase na pokračovanie 25. a 26. novembra 2018. Redakčne pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ.

26 novembra 2018, 19:09