Životopisné črty 7 nových svätých vyhlásených pápežom Františkom

Sv. Pavol VI., vlastným menom Giovanni Battista Montini, sa narodil 26. septembra 1897 v Concesiu pri Brescii na severe Talianska. Ako 22-ročný bol vysvätený za diecézneho kňaza. V roku 1937 bol menovaný za substitúta vatikánskeho Štátneho sekretariátu. Počas II. svetovej vojny podporoval charitatívnu pomoc a pohostinnosť prenasledovaným nacizmom a fašizmom, osobitne Židom. Neskôr bol štátnym prosekretárom pre bežné záležitosti a v roku 1954 bol menovaný za milánskeho arcibiskupa. Sv. Ján XXIII. mu udelil kardinálsky biret v roku 1958. Na Petrov stolec nastúpil 21. júna 1963, prijmúc meno Pavol VI. Medzi jeho nespočetnými iniciatívami sa vynímajú vedenie II. vatikánskeho koncilu a jeho následné uvádzanie do života, apoštolské cesty, ekumenický a medzináboženský dialóg. Po krátkej chorobe zomrel v Castel Gandolfe večer 6. augusta 1978. Blahorečil ho v roku 2014 pápež František.

Sv. Oscar Romero (Óscar Arnulfo Romero Galdámez) sa narodil 15. augusta 1917 v salvádorskom Ciudad Barrios. Po prijatí kňazskej vysviacky v roku 1942 bol dvadsať rokov farárom v diecéze San Miguel. V roku 1970 bol menovaný za pomocného biskupa San Salvadoru, neskôr za biskupa Santiaga de Maria a v roku 1977 za arcibiskupa San Salvadoru. Medzičasom vypukla v krajine ťažká politická kríza, ktorá vyústila do občianskej vojny. Keď Mons. Romero sledoval násilie páchané na slabších a vraždy kňazov a katechétov, cítil pastoračnú povinnosť zaujať postoj nebojácnosti. Bol zavraždený 24. marca 1980 pri slávení omše. V roku 2015 ho pápež František vyhlásil za blahoslaveného.

Sv. František (Francesco) Spinelli sa narodil 14. apríla 1853 v Miláne. Kňazstvo prijal v roku 1875. V Ríme bol inšpirovaný dať počiatočný podnet pre komunitu mladých žien, ktoré zasvätili svoj život Pánovi prítomnému v Eucharistii. Touto cestou, v kontakte so sv. Gertrúdou Katarínou Comensoli dal zrod Inštitútu sestier poklony Najsvätejšej Sviatosti a plnil si svoju úlohu zakladateľa a predstaveného. Zomrel pokojne 6. februára 1913. Medzi blahoslavených ho zaradil Ján Pavol II. v roku 1992.

Sv. Vincent (Vincenzo) Romano sa narodil 3. júna 1751 v Torre del Greco pri Neapole. V roku 1775 prijal kňazstvo a pôsobil v rodnej obci. Jeho služba sa od počiatku vyznačovala osobitnou pozornosťou k núdznym a usilovnosťou vo výchove detí a mládeže. Po tom, ako bola obec Torre del Greco takmer úplne zničená lávou z erupcie Vezuvu 15. júna 1794, Vincent sa stal dušou jej obnovy po materiálnej, ale predovšetkým po duchovnej a mravnej stránke. Zomrel 20. decembra 1831. Blahorečil ho pápež Pavol VI. v roku 1963.

Sv. Mária Katarína Kasperová (Maria Katharina Kasper) sa narodila 26. mája 1820 v Dernbachu v Nemecku, v oblasti Porýnia. So svojou fyzickou silou a extrovertnou povahou pracovala na poliach a pri lámaní kameňa na výstavbu ciest. Tu pramenila jej intuícia založiť inštitút sestier zameraných na službu chudobným vrstvám spoločnosti. V roku 1848 otvorila dom „Chudobných služobníc Ježiša Krista“, kde našli útočisko chudobní z okolia. Kongregácia sa rýchlo rozšírila za hranice Nemecka i Európy, do Ameriky a následne do Indie. Sestra Mária Katarína Kasperová zomrela 2. februára 1898 na infarkt. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Pavol VI. v roku 1978.

Sv. Nazaria od sv. Terézie Ježišovej (Nazaria Ignacia March Mesa) sa narodila v Madride 10. januára 1889. V Mexiku, kam sa jej rodina presťahovala, sa zoznámila s rehoľníčkami inštitútu Sestier opustených starých ľudí a v roku 1908 k nim vstúpila. Po zložení prvých sľubov v roku 1911 bola vyslaná do Bolívie. Vedomie stále náročnejšej sociálnej situácie ju priviedlo k založeniu kongregácie Krížových misijných sestier Cirkvi  (Misioneras Cruzadas de la Iglesia – MCI), zameraných na službu chudobným a na pozdvihnutie a rozvoj žien. Jej život bol vo vážnom ohrození ako v Bolívii, tak i v Španielsku počas občianskej vojny v rokoch 1936-1939. Zo Španielska sa v roku 1942 presunula do Buenos Aires, no jej zdravotný stav sa zhoršoval. Zomrela 6. júla 1943. Pápež Ján Pavol II. v roku 1992 slávil jej blahorečenie.

Sv. Nunzio Sulprizio sa narodil 13. apríla 1817 obci Pescosansonesco v oblasti Pesary v strednom Taliansku. Po strate oboch rodičov sa ho ako šesťročnej siroty ujala babka z maminej strany, ktorá ho naučila vyhľadávať Ježiša prítomného v Eucharistii a vzývať Pannu Máriu. Zakrátko aj stará matka zomrela a Nunzio bol zverený strýkovi, ktorý pracoval ako kováč. Tvrdá práca a zlé zaobchádzanie, akého sa mu dostávalo, mu privodili ochorenie na kostnú tuberkulózu. Po presune do Neapola a hospitalizácii v Nemocnici pre nevyliečiteľne chorých mohol konečne prijať Prvé sväté prijímanie, po ktorom tak veľmi túžil. Choroba sa rapídne zhoršovala a krátko po dosiahnutí 19 rokov Nunzio 5. mája 1836 dokonal. Pápež Lev XIII. v roku 1890 dekrétom potvrdil jeho hrdinské cnosti a dal ho za vzor mladým. Dňa 1. decembra 1963 ho Pavol VI. vyhlásil za blahoslaveného.

-jb-