Beta verzia

Cerca

Vatican News
Ilustračná snímka Ilustračná snímka  

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Kríže v našom živote

Utrpenie alebo kríže sú niečo, čo máme všetci; nie je z nich oslobodený nikto. Krížom nášho života môže byť čokoľvek: od závislostí na niečom alebo správania sa, ktoré nedokážem ovládať až po rôzne formy strachov, obáv a úzkostí, ktoré celkom ovládajú môj život.

Zamyslenie na 24. nedeľa cez rok B: (Mk 8, 27-35)

Príhovor P. Milana Bubáka

Dnešné Božie slovo od nás chce, aby sme uvažovali o jednej veľmi nepríjemnej téme: o krížoch v našom živote. Tejto téme by sme sa najradšej vyhli, tak ako sa jej chceli vyhnúť apoštoli v evanjeliu. Bohužiaľ nejde to. Bez krížov nejestvuje život. Život bez krížov a utrpení je život, ktorý nevedie nikam. Ježiš v evanjeliu hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“

Tým sa samozrejme nechce povedať, že kríže máme vyhľadávať, alebo ak ich nemáme, že si ich máme vyrábať. Utrpenie alebo kríže sú niečo, čo máme všetci; nie je z nich oslobodený nikto. Krížom nášho života môže byť čokoľvek: od závislostí na niečom alebo správania sa, ktoré nedokážem ovládať až po rôzne formy strachov, obáv a úzkostí, ktoré celkom ovládajú môj život. Niektoré kríže sú trvalé, iné krátkodobé. Tie prvé nesieme celé roky, tie druhé sú dnes tu, zajtra po nich niet ani stopy. No či už sú trvalé alebo krátkodobé, ťažké alebo ľahké, na tom nezáleží. Všetky sme povolaní „vziať“. Vziať kríž znamená svoj kríž prijať a sa ním zaoberať namiesto toho, aby sme ho ignorovali, odmietali alebo sa tvárili, že on nejestvuje.

Nanešťastie, je veľa ľudí, ktorí svoje kríže neprijmú. Dôsledkom je, že tieto ich kríže ich nakoniec zničia. Presne toto sa stalo mužovi z nasledujúceho príbehu.

Juraj bol šťastne ženatý. So svojou manželkou prežili spolu mnoho krásnych rokov. Vychovali tri deti už aj oni mali svoje rodiny. Jedného dňa Jurajovej manželke nečakane diagnostikovali zhubný nádor v pokročilom štádiu. O pár mesiacov zomrela. Juraj smrť svojej manželsky niesol veľmi ťažko. Aj keď to bol veľmi inteligentný, telesne i psychicky veľmi silný muž, vnútorne sa cítil veľmi nešťastným.

Asi dva roky po manželkinej smrti, Juraj nejak nešťastne padol a dosť sa pritom zranil. Hoci podľa názoru lekárov jeho zranenia neboli až také vážne, na prekvapenie mnohých do troch dní po svojom páde zomrel. Tým, ktorí ho poznali bolo jasné, že príčinou jeho smrti nebol pád ani zranenie, ale to, že sa úplne opustil. Juraj si vybudoval presvedčenie, že jeho život po smrti jeho manželky už stratil zmysel. Jeho najkrajšie roky už pominuli a on od tohto života už nič nečakal. Jurajov život sa postupne premenil na väzenie izolácie a osamelosti.

Najsmutnejšia vecou na tomto Jurajovom príbehu však bolo to, že túto svoju osamelosť si vybral on sám. Keď mu umrela manželka, jeho deti a priatelia ho často navštevovali a snažili sa mu byť oporou. Pozývali ho k sebe na návštevy a na rôzne akcie, no on si vždy našiel výhovorku. Povzbudzovali ho, aby sa zapájal do aktivít v rôznych skupinách a kluboch, no on to všetko odmietal. Nakoniec ho nechali všetci na pokoji.

Tento príbeh, ktorý iste nie je ojedinelý, ako aj Božie slovo dnešnej nedele nám ohľadom krížov v našom živote ponúka najmenej tri návrhy.

Po prvé, kríže, ktoré vo svojom živote máme, musíme najprv identifikovať. Identifikovať svoje kríže znamená tieto kríže rozpoznať, uznať ich, že jestvujú a jasne ich prijať. Možno naším krížom je ustarostenosť o naše už dospelé deti, ktoré odišli z Cirkvi, zanechali vieru alebo žijú zlý a nemravný život. Môže ním byť naše nefungujúce manželstvo, či život, v ktorom niet radosti ani nádeje. Alebo sa možno cítime nešťastní v práci, ktorá sa nám nepáči. Možno sme sa dostali do dlhov, z ktorých sa nevieme vymotať. Tieto dlhy nám vznikli z našich hypoték, z neúspešného podnikania alebo z nerozumného nakupovania vecí, ktoré sme nepotrebovali. Možno našim problémom, a teda krížom, je závislosť na alkohole alebo na iných drogách, ktoré nám postupne menia myseľ aj osobnosť. Možno trpíme na ohováranie alebo vynášanie unáhlených súdov nad inými. Vieme, že to je rozpore s prikázaniami Ježiša Krista a aj tak to robíme. Možno naším krížom je prokrastinácia, tzn. odkladanie vecí na neskôr, čo spôsobuje, že veci sa nám veci hromadia, keďže sa neriešia, náš život sa nám zbytočne komplikuje, a my strácame dobré meno. Možno je ním naša chamtivosť alebo naše nenásytné sebectvo. Zoznam životných krížov by mohol byť nekonečný. Dôležité je však to, aby sme svoje kríže uznali a ich pomenovali.

Po druhé, svoje kríže musíme prijať a ich niesť. Prijať kríže a niesť ich však nezmenená, že ich nebudeme riešiť. Jestvujú totiž kríže, ktoré sa dajú riešiť a kríže, ktoré sa riešiť nedajú. Ďalej jestvujú kríže, ktoré môžem riešiť sám a sú aj také, ktoré dokážem riešiť iba za pomoci niekoho iného. Tie prvé si vyžadujú, aby som nebol lenivý a aby som mal trpezlivosť. Mnohí z nás majú sklon niektoré zo svojich krížov, ktoré sa dajú riešiť Bohu odovzdávať ako svoju obetu. A pritom stačí jedno: trocha sa posnažiť a niečo pre vyriešenie svojich krížov aj urobiť. Tie druhé si zasa vyžadujú pokoru. Nie je ľahké uznať si, že ja sám som už bezmocný, že sám si v danej situácii už pomôcť nedokážem, no mohol by mi pomôcť niekto iný. Pokora nie je ľahká, no je to liek na mnohé veci.

Po tretie, kríže, ktoré musíme niesť sa musíme naučiť niesť správnym spôsobom. Niektoré z nich jednoducho potrebujeme, aby nás zocelili a vychovali. Potrebujeme prekážky, aby nám zmocnelo telo i duch. To sú kríže, ktoré nesú športovci alebo ľudia disciplinovaní. Zbaviť sa takýchto krížov by bol hazard so životom. Potrebujeme kríže, aby sme dokázali žiť v dobrých vzťahoch. Vzťahy sú to, čo okresáva náš charakter, čo nás formuje a čo robí naše spolužitie šťastným.

No sú kríže, ktoré nie sú príjemné, ktoré by sme najradšej nemali, no zbaviť sa ich nejde. Aj takéto kríže sa dajú využiť. Takýto kríž mal Juraj z nášho príbehu. Smrť jeho manželky a následná samota neboli vecami príjemnými. Podobne je to s nevyliečiteľnými chorobami alebo z nezmeniteľnými hendikepmi. Takéto kríže sa však dajú využiť na dobré. Ak ich nesieme s Kristom, zistíme, že máme v ňom svojho pomocníka. Ak ich Bohu ponúkneme ako svoju obetu, zistíme, že naše kríže sa nám nesú ľahšie, lebo náš život začne mať zmysel. My sa jednoducho začneme cítiť užitočnými. 

Dôležité je tiež zamerať sa aj na požehnania v našom živote. Kríže nie sú jediné, čo vo svojom živote máme. Náš život je plný požehnaní, len ich treba vidieť.

Pane, daj, aby som bol tvojím verným a užitočným nasledovníkom.

15 septembra 2018, 12:39