Beta verzia

Cerca

Vatican News
Icona Cristo, Gesu Cristo, pane di vita Ilustračný obraz 

Zamyslenie Pátra Milana Bubáka SVD: Prečo si zostal?

Je toho veľa, čo nám ponúka svet, to je pravda. Ale pravda je aj tá, že úplne všetko a zmysel aj na prvý pohľad nezmyselným veciam nám ponúka a dáva len Ježiš. Aká škoda, že toľkí sa vzťahu k nemu vzdávajú tak lacno.

Zamyslenie na 21. nedeľu cez rok B: (Jn 6, 60-69)

Príhovor P. Milana Bubáka

Evanjelium dnešnej nedele niektorí biblisti nazývajú aj evanjeliom krízy. Obrovský dav Ježišových poslucháčov, obdivovateľov a nasledovateľov, ktorý sa okolo neho počas posledných týždňov sformoval, sa mu v jednom momente začne scvrkávať, až sa celkom rozpadne. Takmer všetci od neho poodchádzajú a ostanú mu iba jeho dvanásti apoštoli.

Bolo by možno zaujímavé sa pri niektorých z týchto ľudí zastaviť a spýtať sa ich na presný dôvod, prečo vlastne od Ježiša odišli. Bola by to určite zaujímavá anketa.

Ľudia v každej dobe mali veľa dôvodov prečo od Ježiša odísť, prečo zanechať vieru a stať sa neveriacimi. Niekto sa stane neveriacim napríklad preto, lebo ho sklamal Boh: niečo od neho prosil a on to nedostal; alebo dostal od neho niečo, o čo ho neprosil. Iného o nevere presvedčil jeho rozum: čím hlbšie sa začal pohružovať do vedy, tým slabšou sa mu stávala jeho viera. Ďalší skončil pri nevere preto, lebo ho sklamala cirkev a jej predstavitelia, ktorí sa nie vždy správali podľa toho, čo hlásali. Iných rozčuľovalo tvrdošijné zotrvávanie Cirkvi na istých princípoch, ktoré nebola ochotná zmeniť za žiadnych okolností. Iní opustili vieru preto, lebo v živote bez Boha našli lepšiu perspektívu, ako v živote s ním. Áno, ľudia majú veľa dôvodov, prečo opúšťajú vieru, Boha, Cirkev a Ježiša a my ich rešpektujeme.

Priznám sa vám však, že hoci anketa s tými môže byť zaujímavá, predsa pre mňa osobne môže byť omnoho zaujímavejšia a určite aj inšpiratívnejšia anketa skôr s tými, ktorí zostali. Lebo faktom je, že aj napriek tomu, že mnohí aj dnes od Ježiša odchádzajú, stále je nemálo tých, ktorí pri ňom zostávajú; presne tak,  ako zostali aj apoštoli. Ježiš ich nedržal, mohli slobodne odísť, keby boli chceli. Oni však napriek tomu zostali.

Vy, ktorí v túto nedeľu prídete do kostola, tiež patríte do tejto skupiny (do skupiny tých, ktorí od Ježiša neodišli, ale sa rozhodli ostať). A ja sa vás pýtam: Prečo ste zostali? Čo to je, čo vás pri Ježišovi drží? Čo to je to, čo spôsobuje, že aj napriek tisícke dôvodov pre odchod, ste stále ešte tu? Nebolo by pre vás lepšie, keby ste aj vy šli radšej inde? Toto sú otázky, ktoré Božie slovo dnešnej nedele kladie každému jednému z nás, ktorí sme tu a ktorí sa pokladáme za veriacich. Čo vás teda drží pri Ježišovi?

Nie, nebojte sa, nebudem tu dnes robiť anketu. Namiesto toho mi dovoľte, aby som vám porozprával svoj osobný príbeh, ktorý sa udial pred viac ako 25 rokmi (2. augusta bolo tomu 25 rokov). V júli 1993, pred zložením večných sľubov v mojej reholi som sa rozhodol vykonať si 30-dňové duchovné cvičenia podľa vzoru sv. Ignáca z Loyoly. Konal som si ich v bývalom jezuitskom noviciáte vo Wernersville, v štáte Pensylvánia v USA, kde som vtedy študoval. 30-dňnové duchovné cvičenia sú rozdelené do štyroch týždňov, alebo lepšie úsekov, ktoré sledujú istú dynamiku. V prvom týždni, exercitant uvažuje o Božej láske voči sebe, ale aj o tom, ako on na túto Božiu lásku odpovedal. Toto  uvažovanie by ho malo viesť k stavu bolesti a ľútosti nad svojim predchádzajúcim životom. V druhom týždni sa exercitant zamýšľa nad tým, aké zmeny vo svojom živote urobí, aby jeho život bol iný, ako ten doteraz. V treťom týždni je jeho odhodlanie k novému životu testované. No a v štvrtom týždni, ktorý je najkratší, sa sústreďuje na svoj prechod z týchto exercícií von. Všetky tieto fázy exercitant robí pod vedením skúseného duchovného vodcu a za pomoci Svätého písma, nad ktorým uvažuje štyri krát denne v dĺžke jednej hodiny. O všetkom, čo v modlitbe zažíva, sa exercitant rozpráva so svojím duchovným sprievodcom. Ten, podľa toho, čo počuje potom plánuje jeho ďalšie aktivity.

Spomínam si, že som sa nachádzal už v treťom týždni, v týždni kedy sa testuje rozhodnutie. Toto testovanie sa konalo na základe uvažovania nad umučením a smrťou Ježiša Krista. Bol som v 26. dni duchovných cvičení a téma tohto dňa bola Ježišova smrť a jeho pochovanie. Môj duchovný vodca mi dal takúto úlohu: „Ježiš je mŕtvy. Zomrel. Je v hrobe. Boh je teda mŕtvy, Boha niet. Ty budeš dnes uvažovať nad tým, že Boha niet a podľa toho sa budeš aj správať: nebudeš sa modliť ani nepôjdeš na omšu. Načo, veď Boha niet? Skús si predstaviť, ako by to bolo, keby nebolo Boha?“

Toto zadanie ma trocha prekvapilo, ale aj potešilo. „Ohromné!“ povedal som si. „Nemusím sa dnes modliť. Mám kopu času, idem ho nejako využiť.“ Rozhodol som sa ísť na celodennú vychádzku k neďalekému jazeru (Blue Marsh Lake). Celý čas som uvažoval, ako by to bolo, keby nebolo Boha, teda aspoň v mojom živote. Najprv sa mi to páčilo. Nemusel by som sa modliť. Mal by som viac času na všeličo iné. Potom ma napadlo, že by to bolo dobré aj pre to, lebo by som nemusel zachovávať všetky tie prikázania a zákazy. Mohol by som robiť, čo by sa mi zachcelo. Ničím a nikým by som nebol obmedzovaný. Potom som sa však zháčil. Povedal som si: „Ale z čoho by som, keby nebolo Boha, žil? Čo by som v mojich 37 rokoch robil? Som kňaz, rehoľník. Vyštudoval som teológiu a niečo v tom zmysle aj popri tom, a to je jediné, čo viem robiť. Čím iným by som sa živil, keby nebolo Boha?“ Nakoniec som však prepukol do pocitu smútku a ľútosti. Keď som nad ním uvažoval, musel som pripustiť, že ja si vlastne neželám, aby nebolo Boha. A to nie preto, že by som sa nemusel modliť, alebo že by som nemusel zachovávať žiadne prikázania alebo že aby som mal z čoho žiť. Ja som šťastný, že je Boh preto, lebo život bez Boha mi pripadal úplne absurdný a nezmyselný. Aj napriek tomu všetkému peknému, čo nám náš svet a život ponúka, bez Boha by náš život bol jednou veľkou iróniou a výsmechom. Prišiel som tak k odpovedi, ktorú v dnešnom evanjeliu dal Ježišovi Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý”.

V tej odpovedi Petrovej sa myslím nájde každý jeden z nás veriacich. Je toho veľa, čo nám ponúka svet, to je pravda. Ale pravda je aj tá, že úplne všetko a zmysel aj na prvý pohľad nezmyselným veciam nám ponúka a dáva len Ježiš. Aká škoda, že toľkí sa vzťahu k nemu vzdávajú tak lacno.  

25 augusta 2018, 14:55