Charizma M. Alfonzy Márie Eppingerovej vo vzťahu ku kňazom - rozhovor

Sestra Ľudovíta plní svoje rehoľné poslanie priamo na území Vatikánu. Stará o kaplnku a sakristiu v nemeckom kňazskom kolégiu Teutonicum, kde v súčasnosti bývajú kňazi viacerých národností. Pápežské kolégium je domovom spoločenstva zloženého z kňazov i laikov. Trojčlenná komunita Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa slovenskej národnosti tu pôsobí už päť rokov.

Sestra Ľudovíta, civilným menom Anna Kazimírová, pochádza zo Stropkova a v minulosti pracovala 17 rokov v zdravotníctve. V službe chorým a zomierajúcim na geriatrickom oddelení napĺňala typickú charizmu svojej zakladateľky. Súčasťou charizmy ctihodnej Božej služobníčky Matky Alfonzy Márie Eppingerovej, ktorá bude blahorečená 9. septembra 2018 v Štrasburgu, je však okrem služby chorým aj pomoc kňazom.

Aký súvis má Vaše terajšie pôsobenie v tomto kolégiu s charizmou vašej zakladateľky?

„Naša zakladateľka Alfonza Mária už ako malé dieťa sa často pýtala: Kto je to len kňaz, keď môže denne držať v rukách Ježiša? Ako dospievajúca si uvedomovala, že je to Alter Christi – druhý Kristus. Na prijatie prvého svätého prijímania sa veľmi pripravovala, pretože si uvedomovala veľkosť milosti, ktorú jej Boh dáva a odvážila sa predložiť Bohu mimoriadnu prosbu: „Pane, ponechaj mi tohto kňaza po celý môj život.“

Vtedy ešte netušila, že sa to naozaj naplní.  Tento kňaz, Dávid Reichard, stál pri zrode kongregácie a podporoval ju hlavne duchovne po celý jej život. Často sestrám zdôrazňovala, že najväčšia milosť, ktorú nám Boh dal je ustanovenie Eucharistie a sviatosť kňazstva. Uvedomovala si význam a silu prítomnosti kňaza vo svojom živote a vo farnosti.

Za túto milosť bola veľmi vďačná. K úcte ku kňazom a vďačnosti voči nim viedla a formovala aj sestry. Pán ju obdaril víziami a predpovedaním budúcnosti. Prijímala mnohých kňazov, ktorí sa s ňou prišli poradiť a mnohí z nich dosvedčili, ako im jej rady pomohli.

Utrpením a zjednotením sa s Bohom dozrel v nej dar hlbokého duchovného materstva. Kňazi v nej rozpoznávali duchovnú matku, ktorá im rozumie, napomína ich, odpúšťa, pomáha a má k nim bezvýhradnú dôveru.

Uvedomujúc si veľkosť daru kňazstva a zodpovednosti za dobré kňazské povolania aj dnes je našou snahou, v duchu našej - čoskoro blahoslavenej - zakladateľky, podporovať kňazov  v našom kolégiu po každej stránke a modliť sa za nich.

Ako to oni vnímajú? Pri rozlúčke po ukončení štúdia, keď sa vracajú do svojich krajín,  viacerí z nich sa s vďačnosťou vyjadria: „Najviac ma oslovila modlitba vášho spoločenstva a vaša pohotová služba s úsmevom na tvári.“ Je to pre nás povzbudením. Ďakujeme Bohu za dar kňazstva a v modlitbách všetkým kňazom vyprosujeme na príhovor našej ctihodnej zakladateľky silu vytrvalosti a milosť svätého života.“

-jb-