Peter Dufka SJ: Rozlišovanie duchov podľa sv. Ignáca (2)

Milí priatelia, v našej pravidelnej rubrike sa venujeme duchovnému rozlišovaniu. V  minulom vysielaní sme sa zaoberali témou duchovného rozlišovania podľa sv. Ignáca z Loyoly. Dnes by sme sa chceli vrátiť k pravidlám rozlišovania, ktorými tento znalec ľudských duší nadviazal na skúsenosti púštnych otcov, ale ktoré si súčasne overil i z vlastnej skúsenosti.

Vo svojej knižočke Duchovných cvičení sv. Ignác ponúka pravidlá rozlišovania, o ktorých v paragrafe 313 hovorí, že sú to „pravidlá na to, aby sme nejakým spôsobom vycítili 

a spoznali rozličné hnutia, ktoré sú vyvolané v našej duši: dobré, aby  sme prijali a zlé, aby sme odmietli“ (DC 313). Skúsme si bližšie všimnúť význam jednotlivých slov tohto paragrafu.

Pravidlá: Pravidlá, ktoré uvádza tento majster duchovného rozlišovania sa vzťahujú na duchovné skutočnosti, čo znamená, že popisujú fenomény, ktoré sa dejú vo všetkých dušiach, v rôznych podobách  a variantoch. Znamená to, že i keď duchovné skutočnosti môžu mať u každého človeka rozdielny priebeh, v podstate ide o rovnaké princípy, ktoré možno nazvať univerzálnymi pravidlami na to, ako treba reagovať v rôznych situáciách.  

Nejakým spôsobom: Tento výraz hovorí o tom, že rozličné hnutia sa nejakým spôsobom objavujú v našej duši. Týmto chce sv. Ignác naznačiť skutočnosť, že pravidlá nie sú manuálom pre samoštúdium duchovného života. I na používanie pravidiel rozlišovania je nevyhnutná rada rozvážneho duchovného otca, ktorý síce používa tieto pravidlá, ale zvažuje ich v súvislosti s okolnosťami a vzhľadom na konkrétnu osobu.

Aby sme vycítili: Prvá vec, ktorú treba získať, je duchovný sluch. Tu možno použiť príklad z hudobnej oblasti. Dobrý dirigent orchestra vie presne zadefinovať všetky tóny, ktoré počuje, vie presne, čo hrajú jednotlivé nástroje. Jasne počuje intonáciu, či  je konkrétny nástroj falošný alebo presne ladí. Okamžite zachytí, keď nástroj nastúpi skôr alebo neskôr. Podobne je to i s duchovným sluchom: vie vycítiť falošné tóny myšlienok, ktoré sa človeku ponúkajú. Prvým krokom je teda zastaviť sa, zvážiť  a rozlišovať, čo je to za myšlienka, ktorá mi práve prišla na um. Odkiaľ prišla?

A spoznali: Ak niekto klope na naše dvere, tak predtým, než ich otvoríme,  potrebujeme vedieť, kto klope. Kto je to, kto chce vstúpiť do nášho bytu. Podobne je to i s myšlienkami, ktoré, obrazne povedané, klopú na dvere nášho vnútra. Musíme vedieť, odkiaľ prichádzajú a aký majú zámer. Ide o myšlienku či inšpiráciu pochádzajúcu od Boha alebo o pokušenie či diabolský nápad?  Ide o myšlienku, ktorou nás chce nepriateľ našej duše obrať o pokoj duše, alebo o dobre využitý čas?

Hnutia duše spôsobené rozdielnymi duchmi: Pôvodcom všetkých myšlienok, ktoré nám zídu na um, hoci nepochádzajú priamo od Boha či diabla, ich konečným pôvodcom je vždy dobrý alebo zlý duch. Napríklad niekto si pozrie večerný film, v ktorom bola nemravná scéna alebo reklama s podobným obsahom. Tomuto človeku  sa zrazu na druhý deň vynorí z pamäte táto scéna z filmu, ktorú sprevádzajú nečisté myšlienky. Bol to samotný diabol, ktorý vyvolal z pamäte tento obraz a myšlienky? To nemožno tvrdiť. Celkom isto existuje autonómna aktivita nášho intelektu, ktorá disponuje i s našou pamäťou. Bez pochýb má na túto udalosť vplyv i momentálna hormonálna či fyziologická predispozícia. Zaiste i naša minulosť, skúsenosti či zážitky ovplyvnia vyvolanie čerstvého obrazu z našej pamäte. V neposlednom rade majú naň vplyv i klimatické podmienky, ročné obdobie a mnohé iné okolnosti. Je teda samozrejmé, že netreba vidieť vo všetkom  diabla, nepriateľa našej duše. Ale i napriek tomu diabol je vždy nablízku. Všetky elementy uvedené vyššie, nakoľko nás vedú k hriechu, sú koordinované diablom, ktorý do určitej miery manipuluje týmito skutočnosťami, aby dosiahol svoj cieľ.

Podobne možno analyzovať i všetky dobré myšlienky. Napríklad do farnosti príde nový kňaz, plný apoštolskej horlivosti. Mladíka, ktorý ho nejaký čas sleduje, sa zrazu dotkne nadšenie a pocíti túžbu prežiť svoj život podobným spôsobom. Zmocní sa ho akési apoštolské nadšenie a stále mu prichádzajú nové myšlienky na rôzne formy konania dobra. Pochádzajú tieto myšlienky priamo od Boha? Jednoznačne to nemožno tvrdiť, ale dobrý príklad kňaza, dobrá nálada v tých dňoch, dobrá fyzická kondícia, skutočnosť priaznivých okolností a odpočinku, ako i  rôzne iné skutočnosti môžu mať vplyv na nadšenie, ktoré sa ho zmocnilo. I v tomto prípade je v pozadí Boh, ktorý si poslúžil týmito okolnosťami. On je akýmsi koordinátorom týchto priaznivých okolností.

Sv. Ignác odporúča všímať si rozlične podnety, ktoré sa nám v priebehu dňa vynoria z pamäte či z podvedomia. Je presvedčený o tom, že ak sú myšlienky dobré, majú svoj pôvod v Bohu. Ak sú myšlienky zlé, ich pôvodcom je diabol. Pri hlbšej analýze každej myšlienky v konečnom dôsledku odhalíme prítomnosť dvoch duchov. Dobrého alebo zlého.  

Aby sme dobré myšlienky prijali a zlé odmietli: Tieto dva postoje nie sú až také jednoduché, ako by sa nám na prvý pohľad mohlo zdať. Prijať dobré a odmietnuť zlé  neznamená  slobodne si počínať s tými, ktoré sú neutrálne, to jest nie sú ani dobré a ani zlé. Sv. Ignác hovorí o dvoch kategóriách myšlienok či hnutí duše, nie o troch. Niektorým myšlienkam sme dali voľný priebeh len preto, že sa nám páčili, pretože  sme ich jednoducho chceli realizovať, a to bez toho, aby sme bližšie skúmali ich pôvod. I za zdanlivo neutrálnou myšlienkou môže byť, podľa sv. Ignáca, ukrytý dobrý alebo zlý duch.

Pravidlá rozlišovania by mali prispieť k tomu, aby sme sa naučili rozlišovať, a tak plniť Božiu vôľu v našom živote. Aby sme našli záľubu v jej plnení a aby sa nám   zapáčila. Toto je tajomstvo dobre prežitého kresťanského života. Ako príklad nám môže poslúžiť život Matky Terezy z Kalkaty. Začala s malou konkrétnou pomocou biednym, ktorí umierali na ulici. O niekoľko rokov sa jej charitatívne  dielo rozrástlo do veľkých rozmerov. V čom spočívala táto účinnosť jej činnosti? V tom, že Matka Tereza plnila Božiu vôľu. Nielen, že robila dobro, ale robila dobro, ktoré chcel Boh. Nebolo to dobro, ktoré chcela len ona, alebo falošné dobro navrhnuté diablom, aby ju odviedol od plnenia Božej vôle.

V súvislosti s plnením Božej vôle sv. Ignác používa slovo MAGIS, viac, stále väčšia zanietenosť v nasledovaní Krista. I keď Božia vôľa nie je vždy na prvý pohľad jasne čitateľná a uvedené pravidlá nám ju nenadiktujú s matematickou presnosťou, celkom isto nám ukážu správny smer, ktorý nás privedie k jej poznaniu.