Kardinál Filoni: Amazónia nie je ZOO

V bolívijskom meste Santa Cruz de la Sierra sa 14. júla skončil Piaty celoamerický misijný kongres s témou: „Amerika v misii - Evanjelium je radosť“. Svätého Otca na štvordňovom podujatí zastupoval osobitný vyslanec kardinál Fernando Filoni, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Na otázku o tom, ktoré ťažkosti vystúpili do popredia počas kongresu, Mons. Filoni odpovedal:

„V prvom rade vedomie, že Amerika je misijná. Vychádzajúc z toho sme sa pýtali, čomu hlavne Cirkev čelí. Najskôr bola zdôraznená veľká kríza rodiny, ktorá je ústrednou témou nie len z pohľadu cirkvi, ale zároveň aj zo sociálneho a občianskeho hľadiska. Potom je to násilie a pohŕdanie životom. Aj tu je jasné, ako porušovanie ľudských práv zraňuje srdce - ako cirkvi, tak aj spoločnosti. Následne bola preberaná téma porušovania ľudských práv a s tým súvisiaci aspekt ekonomickej nadvlády nad človekom. Je to konfrontácia s realitou, kde kraľuje zisk, prospech a kde sú ľudia a životné prostredie na vedľajšej koľaji. Existujú aj ďalšie krízové situácie, ako chýbajúca spravodlivosť, nedostatok solidarity, zneužívanie pôdy a vykorisťovanie domorodých národov, násilie páchané na ženách a deťoch, sekularizácia, relativizmus či migrácia.“

Táto posledná téma je veľmi aktuálna, pretože vyvoláva diskusiu v médiách

„Bola to jedna z veľkých tém diskusie. Problematika sa objavovala opakovane, rovnako ako aj potreba Cirkvi byť blízko ľuďom, ktorí sú kvôli bezpečnosti alebo ekonomickým dôvodom nútení emigrovať. Je dobré, že aj Cirkev vníma celú túto skutočnosť nie len ako ekonomický, sociálny či politický problém, ale aj ako cirkevnú skutočnosť, ktorá ju zapája do sprevádzania týchto ľudí.“

Čo potrebuje Amazónia?

„Hlavne uvedomenie si, že nejde o akúsi zoologickú záhradu, v ktorej sú stromy, zvieratá a domorodci. Ide o veľmi bohatú oblasť z ľudského hľadiska. Jej potenciál nepoznáme a  v minulosti sme ju pozorovali s obavami a ťažkosťami pri hľadaní prístupu. Ale všetci musíme Amazónii venovať pozornosť. V tomto ohľade kongres nemohol ináč, než byť v súlade s budúcoročnou biskupskou synodou, ktorá sa bude konať v čase mimoriadneho misionárskeho mesiaca želaného pápežom. Tieto dva aspekty podnecujú k samotnej misii. Väčšina cirkevných oblastí v Amazóni a v jej  okolí je apoštolskými vikariátmi, čiže sú to rastúce a rozvíjajúce sa cirkvi. V tomto bode potrebujeme kolektívnu účasť, ktorá pomôže tomuto regiónu prijať vlastné rysy a prispieť svojimi schopnosťami. Z tohto pohľadu bude synoda vzácna.“

V tomto dialógu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou bolo počas Kongresu poukázané na dôležitosť ľudovej zbožnosti?

„Osobne som s ňou mal významnú skúsenosť počas návštevy jezuitskej misie Chiquitania. Veľmi na mňa zapôsobilo ako si misionári v minulosti vytvorili vzťahy s domorodcami, ako ich organizovali do spoločnosti, ktorá už viac nebola charakteristická kmeňovými kontrastmi. Dotklo sa ma, ako tam bolo misijné poslanie inkarnované počas jeden a pol storočia prostredníctvom jezuitov a potom, keď boli vyhnaní, pokračovali v ňom laici. Aj dnes môžeme v živote Cirkvi nachádzať dôležité odpovede na úrovni laikov“.

Pri otvorení kongresu ste podčiarkli, ako je dôležité nezamieňať si misiu s efektívnosťou, ,,s algoritmickou logikou“. Čo ste tým mysleli?

„Dnes sú algoritmy základom všetkého. Ale beda, ak budeme konať s chladnosťou tejto logiky, kde sú riešením problémov kalkulácie. Potrebujeme logiku, v centre ktorej je osoba Krista. Problematiky, ktorým treba čeliť, nemajú byť zverené matematickým operáciám, ale duši, duchu a milosti. Ak nám ako Cirkvi toto chýba, riskujeme, že stratíme zmysel pre evanjelizáciu.“

-ab-