Hľadaj

Ilustračná snímka Ilustračná snímka  

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Rast nezastavíš

Neaktivita nie je dobrá. No rovnako nie je dobrá ani prílišná aktivita. Človek musí byť schopný rozpoznať, kedy má byť aktívny a kedy, naopak, pasívny. Kedy sa má snažiť a zo svojej strany urobiť maximum, no zároveň kedy sa stiahnuť a do vecí sa už viac nemiešať, aby ich nepokazil.

Zamyslenie na 11. nedeľu cez rok B: (Mk 4, 26-34)

Príhovor P. Milana Bubáka

Ježiš nás dnes vedie na pole a do prírody a chce, aby sme sa pozorovaním toho, ako príroda funguje čomusi naučili. Medzi rastom v prírode a rastom v nás je veľká podobnosť. Podobenstvá o raste semena a o horčičnom zrnku, ktoré si dnes vypočujeme, spolu navzájom súvisia. Obe sú o raste a obe nám hovoria, aby sme sa nenechali oklamať zdaním. Naopak, mali sme byť pripravení na prekvapenia.

Prvým je podobenstvo o semene, ktoré roľník hodí do zeme. Podobenstvo je rozdelené do troch častí, ktoré zodpovedajú trom fázam rastu plodiny: a to siatiu, rastu a žatve. Prvú a tretiu fázu – čo sú fázy, v ktorých je aktívny roľník – Ježiš spomína len okrajovo. Nejak zvlášť sa im nevenuje. Na začiatku počujeme, ako roľník „hodí semeno do zeme“ a potom na konci ako k tomu, čo mu semeno prinieslo „priloží kosák“. Nič viac tam o práci roľníka nie je.

Druhou fázou, to znamená rastom semena sa však Ježiš zaoberá viac. Jej popisu venuje až dve tretiny svojho rozprávania, z čoho vyplýva, že Ježiš chce pozornosť svojho poslucháča zamerať nie na roľníka, ale na semeno. Čo nás, povedzme si úprimne, asi prekvapuje. Bez roľníka a bez jeho práce by predsa nebol rast. Ak by sa semeno nedostalo do zeme, nič by z neho nevyrástlo. Roľníkove snaženie a jeho práca sú tu preto veľmi dôležité a preto by si podľa nás zaslúžili väčší dôraz. A to nielen kvôli oceneniu, ale aj kvôli tomu, že je nemálo tých, ktorí namiesto toho, aby vo svojom živote niečo robili, iba pasívne čakajú.

Ježiš toto všetko veľmi dobre vie. A ak sa pri práci roľníka dnes nezastavuje, robí to celkom úmyselne. To, že sa treba snažiť a nečakať len so založenými rukami svojím poslucháčom povedal minule, hlavne keď im rozprával podobenstvo o rozsievačovi. Neaktivita nie je dobrá. No rovnako nie je dobrá ani prílišná aktivita. Človek musí byť schopný rozpoznať, kedy má byť aktívny a kedy, naopak, pasívny. Kedy sa má snažiť a zo svojej strany urobiť maximum, no zároveň kedy sa stiahnuť a do vecí sa už viac nemiešať, aby ich nepokazil.

Siatie a žatva sú závislé na roľníkovi. Bez jeho práce by sa semeno nedostalo do zeme a na konci by sa zasa úroda nedostala do sýpok. Tu je práca roľníka nevyhnutná. Bez neho by sa proces nerozbehol a ani nezavŕšil.

Stredná fáza však od roľníka nezávisí. Mohli by sme dokonca povedať, že roľník, ak by sa snažil do tejto fázy primiešať, bol by tu prekážkou. Poznáme asi vtipy o iniciatívnych hlupákoch. To sú ľudia, ktorí vám urobia viac, než od nich očakávate, lebo chcú byť veľmi užitoční. No ich užitočnosť sa nakoniec ukáže ako katastrofa, lebo situáciu dobre neodhadli. Druhá fáza to je fáza samotného semena. Teraz vystupuje na javisko ono. A roľník musí z neho odísť. Musí sa stiahnuť a pripraviť na zázrak. Lebo presne to je to, čo sa ide diať.

Akonáhle sa semeno stretne s priaznivými okolnosťami, stane sa zázrak. V semene sa zrazu začne ohromnou silou prebúdzať život. A to v podobe, akú by nikto nečakal. Vezmime si napríklad taký melón. Kto by čakal, že zo semienka takého malého ako štvrtina nechta vyrastie za niekoľko týždňov obrovská dyňa, ktorá ma v sebe desať i viac litrov vody? Alebo vinič. Odkiaľ má vinič všetku tú svoju tekutinu a svoju sladkosť? Alebo oliva. Kde sa v pôde nachádza všetok ten olej a pritom ho je také veľké množstvo. Alebo kukurica. Za šesť týždňov jej narastú listy o ploche 1 m2 a korene, ktoré keby sme pospájali mali by dĺžku 11 km.

Ježiš sa tejto fáze venuje preto, aby poukázal na ohromnú, ba priam až neuveriteľnú silu semena, ktoré keď sa hodí do zeme, rastie samo od seba (v gréckom texte je použité nám známe slovo automaticky – auvto,j, autós), bez zásahu kohokoľvek zvonku.

O čom to Ježiš hovorí? Hovorí o Božom kráľovstve v jeho rozličných podobách. Jednou z nich je Božie slovo. Nikto by neveril, koľko sily a energie a aký obrovský potenciál v sebe nesie slovo evanjelia. Veď ako je možné, že slovo evanjelia za tak krátky čas pretvorilo takmer celý grécko-rímsky svet? A to nebolo jediné miesto, kedy sa jeho účinnosť ukázala.

Možno sa pýtaš, prečo toto slovo nemá podobnú účinnosť aj dnes? Môžu byť na to dva dôvody, buď tvoja nečinnosť alebo tvoja prehnaná činnosť. Čo sa týka nečinnosti, k tomu sme si už svoje povedali. Aj keď Ježiš sa roľníkovej práce špeciálne nedotýka, predsa ju predpokladá. Bez nej by sa semeno do zeme nedostalo. Roľníkova práca je teda podmienkou, aby sa zázrak rastu v semene spustil. Ježiš v podobenstve dokonca trochu preháňa. Namiesto slova siať používa slovo „hodiť“ (ba,lh,|, bálé): „človek hodí semeno do zeme“. Ježišov roľník nie je teda nejaký šporovlivý žgrloš, ale márnotratný rozhadzovač. Možno nám dnes chýbajú takíto nadšení a márnotratní rozhadzovači Božieho slova. My Božie slovo buď nerozsievame, lebo sa bojíme zahriaknutia, výsmechu alebo odmietnutia, alebo ho rozsievame nedostatočne. Je jasné, že čo sa nezaseje to potom nevyklíči.

No prekážkou môže byť aj naša prehnaná aktivita. Niektorí z nás po zasiatí semena zo scény neodídu, ale snažia sa proces rastu semena ovplyvňovať. Vo vnútornú silu rastliny neveria, nad procesom chcú mať úplnú kontrolu, rastlinu manipulujú, sú netrpezliví, nevedia čakať. To ako keby sme sa snažili zelené steblo, ktoré sa v zemi ukáže naťahovať, aby rástlo rýchlejšie. Alebo by sme do melóna nalievali vodu a do olív olej, aby boli zrelé skorej. Bol by to samozrejme nezmysel, lebo rastline by sme tým viac ublížili ako pomohli. Lenže či sa mnohí nesprávame podobne? Podobenstvo je vážnou výzvou pre rodičov, vychovávateľov, kazateľov, vedúcich stretiek, misionárov, formátorov a mnohých podobných, ktorí namiesto dôvery v proces rastu, používajú nútenie, kontrolu, násilie a manipuláciu. Všetko má svoj čas a ak si dobre sial, úroda určite príde. Ty teraz odpočívaj a dôveruj.

Aký je znak, že Božie kráľovstvo v nás už zapustilo korene a že sa proces podaril? O tom nám hovorí podobenstvo o horčičnom zrnku. Aby sme mohli byť pokladaní za ľudí Kráľovstva nestačí, keď vyrastieme ako pevné kríky do výšky a do šírky. To je málo. Zázrak Božieho kráľovstva nastane až vtedy, keď v našej „tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky“. Božie kráľovstvo je tam, kde sa „rastlina“ stane užitočnou pre tých, ktorí ju potrebujú.

Brat, sestra, ako chápeš rast Božieho kráľovstva ty? V ktorej fáze rastu Božieho kráľovstva sa práve teraz nachádzaš?

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

16 júna 2018, 13:00